13. júl

Článok patrí do série každodenných zamyslení z rôznych textov Starej i Novej zmluvy vydaných pod názvom Svetlo môjmu chodníku.

Aj prebdené noci sa môžu stať požehnaním. Najmä vtedy, keď ich vyplníme rozmýšľaním o Bohu. Tak, ako to urobil Dávid uprostred Judskej púšte, keď bol na úteku pred svojím synom Absolónom. Nehovorí, že by rozmýšľal o sebe, o svojej situácii. Hoci by to bolo celkom prirodzené. Lenže rozmýšľaním o sebe by si nijako nepomohol. Len by mohol prepadnúť strachu o seba. On rozmýšľa o Bohu, o skúsenostiach s jeho pomocou v minulosti: Veď si mi pomáhal… Keby tú Božiu pomoc rozmenil „na drobné“, nestačili by mu na to ani všetky noci strávené na púšti.

Božia pomoc v minulosti vedie Dávida k ešte väčšej dôvere v prítomnosti:K tebe sa duša privinula… Doslova priľnula. Ako sa  dieťa privinie k matke, tak sa Dávid privinul k Bohu. Priľnul k Nemu celou svojou bytosťou. Lebo v Bohu našiel pomoc a ochranu, ktorú tak krásne vyjadrí obrazom krídel a obrazom pravice. … v tôni tvojich krídel môžem plesať. Obraz krídel nám pripomína orlicu, ktorá chráni malé orlíčatá. (Dt 32:11) Alebo sliepku, ktorá zhromažďuje svoje kuriatka pod svoje krídla. (Lk 13:34)

Z ľudského pohľadu na Dávida dopadá tieň smrti, ktorý mu hrozí zo strany jeho nepriateľov. Ale z pohľadu viery na neho dopadá tieň Božích krídel. A dôležité je, z akého pohľadu sa človek na svoj život a na svoju situáciu pozerá. Tu vidíme ovocie Dávidovho nočného rozjímania o Bohu. Očami viery vidí nad sebou Božie krídla, ktoré vrhajú svoj ochranný tieň na neho. Preto aj v čase ohrozenia môže plesať.

Krídla sú obrazom materinskej nežnej lásky a ochrany. Pravica ako tá silnejšia z dvoch rúk je obrazom otcovskej sily. O Božej pravici platí: … tvoja pravica ma podopiera. Boh rozprestrel nad nami krídla svojej lásky a uchopil nás pravicou svojej moci. Vari to nie je dostatočný dôvod k tomu, aby sme plesali spolu s Dávidom?

Pane, ďakujeme, že sa môžeme k Tebe privinúť a že Ty nás privinieš k sebe!