5. apríl

Článok patrí do série každodenných zamyslení z rôznych textov Starej i Novej zmluvy vydaných pod názvom Svetlo môjmu chodníku.

Prišla hodina… Tá, kvôli ktorej prišiel na svet, hodina jeho utrpenia a smrti. A prišla práve teraz, v záhrade Getsemani. Tu, kde Ježiš vybojoval najťažší zápas o prijatie kalicha utrpenia. Lebo Otec nevypočuje Synovu prosbu, aby odňal od Neho tento kalich. Naopak, vydá svojho Syna do rúk hriešnikov. A čo urobí Ježiš? Prijme Otcovu vôľu a tým sa stáva slobodným voči tomu, čo Ho čaká. Od prvej chvíle preberá iniciatívu. Vie, že jeho zradca je blízko. Nečaká na neho, ale sám mu ide v ústrety: Vstaňte, poďme!

S Judášom prichádza ajzástup. Iný zástup, než boli všetky predchádzajúce, ktoré prišli k Ježišovi. Tento zástup neprichádza preto, aby počúval Ježiša. Prichádza, aby umlčal Ježiša. Veď na Ježiša je už nejaký čas vydaný zatykač. Ale až teraz k tomu skutočne dôjde. A to vďaka Judášovi, ktorý priviedol tých, čo zatkli Ježiša (Sk 1:16).

Judáš ide na čele zástupu, aby kvôli vojakom označil Ježiša spôsobom, na ktorom sa s nimi predtým dohovoril: Ten, ktorého pobozkám, to je on. Znamenie lásky a úcty učeníka k Učiteľovi sa tu stane podlým znamením zrady: … pristúpil k nemu a povedal: Rabbi! A pobozkal ho. Judáš musí svoju tragickú úlohu dohrať až do konca. Tak dlho nosil na tvári masku herca, až mu prirástla k tvári. Pokrytcom nebol, ale časom sa ním stal. Aj v Ježišovej blízkosti môžu vyrásť pokrytci, ak sa Nim nenechajú vyslobodiť.

Judášov bozk sa pre vojakov stane signálom, aby na Ježiša položili ruky a zmocnili sa ho. A Ježiš sa svojmu zatknutiu nebráni. Vie, že všetko slúži k naplneniu Božieho plánu. Že to nie je len zlá vôľa ľudí, ale najmä dobrá vôľa Otca, ktorá sa tu deje. A deje sa pre naše dobro, pre našu záchranu.

Pane, ďakujeme, že si prijal kalich utrpenia z poslušnosti Otcovi a z lásky k nám!