Článok patrí do série každodenných zamyslení z rôznych textov Starej i Novej zmluvy vydaných pod názvom Svetlo môjmu chodníku.
No ja budem volať k Bohu a Hospodin ma zachráni. Večer, ráno i napoludnie vzdychám a nariekam. On počuje môj hlas. Vyslobodí ma z boja, aby som mal pokoj, hoci sú mnohí proti mne. Boh ma vypočuje. Ten, čo tróni od večnosti, ich pokorí, lebo zmeniť sa nechcú a Boha sa neboja.
Žalm 55:17–19
Večer, ráno i napoludnie vzdychám a nariekam. Ale kto vypočuje stony Dávidovej ubolenej duše? Keď človek prežíva úzkosť, bolesť a strach, jeho prirodzenou potrebou je mať niekoho, komu môže vyliať svoje srdce. Už len tým sa nám uľaví, keď o svojom probléme s niekým hovoríme. Lebo platí, že podelená bolesť je polovičná bolesť. Ale niekedy sa nemáme s kým podeliť o svoju bolesť. V takej situácii sa nachádza aj Dávid. Keďže vedel o sprisahaní, ktoré jeho nepriatelia proti nemu zosnovali, nikomu nedôveroval. Veď ako sám hovorí: …mnohí sú proti mne. Navyše keď ho ešte i jeho blízky priateľ zradil. (Ž 55:14-15)
Ale hoci sa Dávid cíti osamelý a opustený ľuďmi, vie, že nie je opustený Bohom. Vďaka tomu veriaci nikdy nie je bez ucha, ktorému by mohol zveriť trápenie a bolesť svojej duše. Ak nemáme ucho človeka, máme Božie ucho: On počuje môj hlas. Preto Dávid v plnej miere využíva možnosť, ktorú mu modlitba poskytuje: No ja budem volať k Bohu… Niekto však modlitbu považuje za psychologickú barličku. Povie si: Ak ide len o to, vyliať si srdce, na to mi stačí bútľavá vŕba.
Ale nie, nejde len o to, lebo modlitba znamená oveľa viac. Medzi vyliatím si srdca a modlitbou je taký rozdiel, ako medzi bútľavou vŕbou a živým Bohom. My sa nemodlíme preto, aby sa nám uľavilo. My sa modlíme preto, lebo je tu osobný Boh, ktorý nielen počuje, ale aj vypočuje volanie svojho dieťaťa: Boh ma vypočuje. Nielen Dávida, ale i nás. Modlíme sa preto, lebo vieme o mocnom Bohu, ktorý zachraňuje: Hospodin ma zachráni. Nielen Dávida, ale i nás. A ktorý i v rôznych životných zápasoch daruje svojmu dieťaťu pokoj: Vyslobodí ma z boja, aby som mal pokoj… Nielen Dávid, ale aj my.
Preto apoštol Pavol píše veriacim: …vo všetkom s vďakou predkladajte Bohu svoje žiadosti vo svojich modlitbách a prosbách. A pokoj Boží, ktorý prevyšuje každý rozum, uchráni vaše srdcia a vaše mysle v Kristovi Ježišovi (Flp 4:6-7). Tak potom prečo nevyužiť úžasnú výsadu modlitby, ktorú ako veriaci máme?!
Pane, ďakujeme za každú skúsenosť s tvojím vypočutím našich prosieb!
