Článok patrí do série každodenných zamyslení z rôznych textov Starej i Novej zmluvy vydaných pod názvom Svetlo môjmu chodníku.
Na svojom lôžku myslím na teba, pri výmene stráží o tebe rozjímam. Veď si mi pomáhal, v tôni tvojich krídel môžem plesať. K tebe sa duša privinula, tvoja pravica ma podopiera. Tí, čo chystajú záhubu mojej duši, vojdú do hlbín zeme. Vydaní moci meča za pokrm budú šakalom. Kráľ sa však bude radovať v Bohu. Chváliť sa môže každý, kto naňho prisahá, luhárom budú ústa zapchaté
Žalm 63:7–12
Aká pozoruhodná noc v Dávidovom živote! O jeho nociach strávených v kráľovskom paláci v Jeruzaleme nevieme nič. Ale o jeho nociach strávených na úteku, či už pred Saulom, alebo pred jeho synom Absolónom, vieme toho dosť. Lebo uprostred nich sa zrodili Dávidove hlboké modlitby, ktoré máme v žalmoch.
Pred rokmi, keď utiekol do jaskyne pred Saulom, Bohu hovorí : …v tôni tvojich krídel nachádzam útočisko (Ž 57:2)Teraz, keď pred Absolónom utiekol na púšť, Bohu hovorí: …v tôni tvojich krídel môžem plesať. Zmenila sa situácia, zmenilo sa miesto, zmenil sa čas, zmenil sa nepriateľ, ale viera vidí nad sebou tie isté krídla. Tie sa nezmenili. Poskytli útočisko vtedy a poskytujú ho aj teraz.
Keď Boh v minulosti vyslobodil Dávida z ruky Saula, Dávid zložil pieseň, v ktorej hovorí: … tvoja pravica bola mi oporou (Ž 18:36b). Teraz, na púšti, na úteku pred Absolónom, hovorí: …tvoja pravica ma podopiera. Zmenila sa situácia, zmenilo sa miesto, zmenil sa čas, zmenil sa nepriateľ, ale Božia pravica sa nezmenila. Bola oporou v minulosti a je oporou aj v prítomnosti. A je to tá istá pravica, o ktorej Boží Syn hovorí v súvislosti so svojimi ovcami: … nikto ich nemôže vytrhnúť Otcovi z ruky (Jn 10:29).
Keďže sú tu Božie krídla a Božia pravica, Dávid môže s istotou povedať na adresu svojich nepriateľov: Tí, čo chystajú záhubu mojej duši, vojdú do hlbín zeme. A čo bude s ním, s Dávidom? Kráľ sa však bude radovať v Bohu. Doteraz hovoril o sebe v prvej osobe. Teraz hovorí o sebe v tretej osobe, pričom sa predstaví ako kráľ. Hoci všetko je ohrozené, jeho titul, jeho trón, jeho postavenie, jeho život, on napriek tomu hovorí o sebe ako o kráľovi. Prečo? Lebo Dávid je Boží vyvolený kráľ. A na tom nikto nič zmeniť nemôže. Tak, ako nikto nič nemôže zmeniť na našom vyvolení: Vy však ste vyvolený rod, kráľovské kňazstvo, jeho vlastný svätý národ… (1Pt 2:9a). Či to tiež nie je dôvod radovať sa v Bohu?
Pane, ďakujeme za istotu, ktorú môžeme mať v Tebe!
