Článok patrí do série každodenných zamyslení z rôznych textov Starej i Novej zmluvy vydaných pod názvom Svetlo môjmu chodníku.
Svoje oči dvíham k vrchom. Odkiaľ mi príde pomoc? Moja pomoc je od Hospodina, ktorý utvoril nebo i zem. Nedopustí, aby sa ti pohla noha. Nedrieme tvoj strážca. Nedrieme veru ani nespí ten, čo stráži Izrael. Hospodin je tvoj strážca.
Žalm 121:1–5a
Boží pútnik vyjadrí svoje osobné presvedčenie, keď povie: Moja pomoc je od Hospodina, ktorý utvoril nebo i zem. Nachádza sa totiž v situácii, v ktorej sa o Božej pomoci potrebuje nanovo uistiť. A také situácie prídu. Nielen v pútnikovom, ale i v našom živote. On však do jeruzalemského chrámu nejde sám. Spolu s ním tam kráčajú aj ďalší pútnici. Preto sa obráti na jedného z nich, aby ho povzbudil a uistil o Božej ochrane. Veď aj to je zmysel spoločenstva, aby sme sa vzájomne povzbudzovali na ceste viery. A tak sa v žalme prvá osoba jednotného čísla (v. 1 – 2) zmení na druhú osobu jednotného čísla. (v. 3 – 8) Už to nie je moja pomoc, ale tvoj strážca. Všetko, čo odteraz pútnik povie, adresuje svojmu druhovi. Veď kto sa sám uistil o Božej pomoci, chce o nej uistiť i toho druhého.
Preto mu hovorí:Hospodin je tvoj strážca. Nielen môj, ale i tvoj. Čo z toho vyplýva?Nedopustí, aby sa ti pohla noha. Ako ľahko sa naše nohy potknú, pošmyknú, alebo i vybočia z Božích ciest! Tak, ako to vyznáva Asáf vo svojej piesni: No moje nohy takmer odbočili, kroky sa mi skoro skĺzli (Ž 73:2). Ale Hospodin bdie nad všetkými našimi krokmi, aby upevnil naše nohy na ceste viery. A my môžeme spolu s iným žalmistom vyznávať: Noha sa mi kĺže, tvoja milosť ma podopiera, Hospodin (Ž 94:18). Alebo inými slovami povedané:Nedopustí, aby sa ti pohla noha.
Čo ďalšie vyplýva z toho, že Hospodin je tvoj strážca? Niečo, čo o inom strážcovi neplatí: Nedrieme tvoj strážca. Keď som po skončení štúdia robil nočného strážnika, neraz som si počas služby i zdriemol. Ale nie Hospodin.Nedrieme veru ani nespí ten, čo stráži Izrael. Hoci je „v službe“ deň – noc, On si nepotrebuje zdriemnuť ani pospať. On síce dáva svojmu milému spánok (Ž 127:2), ale sám nezažmúri ani oko. Či bdieme, alebo spíme, môžeme sa spoľahnúť, že nad nami bdie Ten, ktorý nás ani na chvíľu nespustí z oka. Tak Mu na nás záleží!
Pane, ďakujeme za tvoju strážnu službu v našom živote!
