Nezaradené

14. september

Vtedy sa so svojimi nevestami rozhodla odísť z moábskych polí, lebo tam sa dopočula, že Hospodin navštívil svoj ľud a dal mu chlieb. Spolu s nevestami teda odišla z miesta, kde dosiaľ bývali, a vracali sa cestou do Judska. Noémi vtedy obidvom svojim nevestám povedala: Choďte, vráťte sa každá do domu svojej matky. Nech je k vám Hospodin taký láskavý, ako ste vy boli k zosnulým i ku mne! Nech každej z vás dopraje Hospodin nájsť si muža a spokojný život v jeho dome. Potom ich pobozkala.

Rút 1:6-9

Keď sa Noémi rozhodne vrátiť domov, vznikne otázka: A čo jej moábske nevesty? Určite by jej bolo ľahšie, keby mala aspoň jednu z nich pri sebe, ktorá by jej bola pomocou a oporou v starobe. Veď o vdovu sa mali postarať jej deti. Ale kto sa postará o bezdetnú starú Noémi?

Napriek tomu Noémi hovorí svojim nevestám: Choďte, vráťte sa každá do domu svojej matky. Nesnaží sa ich pripútať k sebe z obáv, čo bude s ňou. Naopak, ona prežíva starosť o to, čo bude s nimi. Lebo ísť s Noémi by znamenalo vzdať sa nádeje na vydaj. Veď akú šancu na vydaj by mali dve pohanské chudobné vdovy v Izraeli? Vrátiť sa domov, do rodičovského domu v Moábskej krajine by však znamenalo zachovať si túto nádej. A to je to, čo svojim nevestám Noémi praje a za čo sa i modlí: Nech každej z vás dopraje Hospodin nájsť si muža a spokojný život v jeho dome.

Je hlboko dojímavé, ako táto stará bezdetná vdova vo svojej ťažkej životnej situácii nemyslí na seba, ale na druhých. Nemyslí na svoje dobro, ale na dobro druhých. Nepýta sa: Čo bude so mnou, starou vdovou? Ale pýta sa: Čo bude s nimi, mladými vdovami? Noémi nehľadá svoje šťastie, ale šťastie svojich neviest. Neprosí o Božie milosrdenstvo pre seba, ale pre Orpu a Rút, keď hovorí: Nech je k vám Hospodin láskavý. Nie k nej, ale k nim.

V starobe je človek v pokušení byť sebecky zameraný na seba, na svoje potreby. Napríklad ako rodičia chceme mať svoje deti pri sebe a niekedy i pre seba. Ale milovať znamená byť slobodný od seba, nepútať druhých na seba, ale dať im slobodu i odísť. Boh sa k takémuto nesebeckému postoju prizná. Ako sa priznal i v prípade Noémi.

Pane, nauč nás vidieť nielen svoje potreby, ale i potreby tých druhých!

Rastislav Betina

je kazateľ a teológ, ktorý miluje a nasleduje Pána Ježiša Krista. Štúdiu a vyučovaniu jeho Slova zasvätil celý svoj život. Jeho poslucháči, alebo čitatelia jeho výkladov proroka Jonáša, Apokalypsy, či knihy Genezis vedia, že ich prednášal a písal učeň Slova (Biblie) a majster slova (komunikácie). K rovnakej vášni Rasťo každoročne povzbudzuje aj ostatných ohlasovateľov Slova na Seminároch o zvestovaní Písma.