Článok patrí do série každodenných zamyslení z Lukášovho evanjelia s názvom … a začali sa radovať.
Kým to hovoril, prichádzal k nemu zástup. Vpredu išiel jeden z Dvanástich, ktorý sa volal Judáš. Priblížil sa k Ježišovi, aby ho pobozkal. Ježiš mu povedal: Judáš, bozkom zrádzaš Syna človeka? Keď tí, čo boli okolo neho, videli, čo sa chystá, spýtali sa: Pane, máme udrieť mečom? A jeden z nich udrel veľkňazovho sluhu a odťal mu pravé ucho. Ale Ježiš povedal: Prestaňte! Potom sa dotkol jeho ucha a uzdravil ho. Vtedy povedal Ježiš veľkňazom, veliteľom chrámovej stráže a starším, čo prišli za ním: Ako na lotra ste vyšli na mňa s mečmi a kyjmi. Denne som bol s vami v chráme a nevztiahli ste na mňa ruky. Ale toto je vaša hodina a moc tmy.
Lukáš 22: 47 – 53
Keď tí, čo boli okolo neho, videli, čo sa chystá, spýtali sa: Pane, máme udrieť mečom? Kto sú tí, čo boli okolo Ježiša? Jeho učeníci. Oni len pred chvíľou z jeho úst počujú, že k ich budúcemu vystrojeniu má okrem mešca a kapsy patriť aj meč: … a kto nemá, nech predá svoje šaty a kúpi si meč (Lk 22:36). Ježiš použije meč ako ilustráciu radikálnej zmeny ich situácie, ktorá pre nich čoskoro nastane. Čo nepotrebovali doteraz, budú potrebovať odteraz. Ale oni to chápu po svojom. Preto sa tu pýtajú: Pane, máme udrieť mečom? To sa pýtajú Toho, ktorý ide na kríž, aby všetky údery tohto sveta niesol na sebe. Oni si však situáciu okolo zatknutia Ježiša vysvetlia ako príležitosť použiť meč, o ktorom s nimi hovoril.
A jeden z nich ani nečaká na Ježišovu odpoveď a hneď koná: … udrel veľkňazovho sluhu a odťal mu pravé ucho. Evanjelista Ján prezrádza, že to bol Peter (Jn 18:10). Horlivý Peter chce brániť svojho Pána. Ale ako? S mečom v ruke! Našťastie je lepší rybár ako vojak, lebo miesto hlavy odsekne sluhovi len ucho. Koľkokrát v dejinách už nekresťania pocítili meče Kristových stúpencov na sebe! Sluha však na sebe pocíti aj lásku toho, ktorého prišiel zatknúť. Lebo Ježiš napomenie Petra a uzdraví sluhovo ucho.
To je Ježišov posledný zázrak uzdravenia, o ktorom čítame. Nevykonal ho na priateľovi, ale na nepriateľovi. Lebo Ježiš nechce, aby sa v jeho mene prelievala krv. Veď On prišiel preliať svoju vlastnú krv. Nielen za svojich priateľov, ale aj za nepriateľov. Preto ten, kto chce bojovať za Krista a za vec evanjelia, musí kráčať v stopách svojho Pána. Nie udierať, ale milovať. A to aj svojich nepriateľov. Lebo zápas za Krista sa nikdy nesmie stať zápasom proti druhým, ale len za druhých. Zápasom za ich spásu.
Pane, odpusť nám, keď sme miesto lásky rozdávali údery!
Každodenné zamyslenia sú prevzaté z publikácie . . . A ZAČALI SA RADOVAŤ – úvahy na každý deň vydanej v roku 2022.
Ak by ste si chceli zakúpiť tlačenú knihu (10,- €) zamyslení, kontaktujte nás emailom.
