Článok patrí do série každodenných zamyslení nad knihou Exodus s názvom Do zeme zasľúbenia.
Starostlivo zachovávajte a plňte každý príkaz, ktorý ti dnes prikazujem, aby ste žili a rozmnožili sa, aby ste prišli a obsadili krajinu, ktorú Hospodin pod prísahou sľúbil vašim otcom. Pamätaj na celú cestu, ktorou ťa tých štyridsať rokov Hospodin, tvoj Boh, viedol po púšti, aby ťa pokoril a vyskúšal a poznal, čo je v tvojom srdci, či budeš zachovávať jeho príkazy, alebo nie. Pokoroval ťa, dal ti hladovať, potom ťa sýtil mannou, ktorú si nepoznal a nepoznali ju ani tvoji otcovia, aby ťa poučil, že človek nežije len samým chlebom, ale všetkým, čo vychádza z Hospodinových úst. Za tých štyridsať rokov sa ti odev nezodral ani noha ti neopuchla. Uznaj teda, že ako človek vychováva svojho syna, tak Hospodin, tvoj Boh, vychováva teba.
Deuteronómium 8:1 – 5
Pamätaj na celú cestu, ktorou ťa tých štyridsať rokov Hospodin, tvoj Boh, viedol po púšti… Mojžiš pripomína ľudu štyridsaťročné putovanie po púšti, ktoré bolo Božím trestom za neposlušnosť Izraela. Boh čakal, kým nevymrie generácia otcov, aby potom voviedol generáciu synov do zasľúbenej krajiny. Z ľudského pohľadu to bolo štyridsať premrhaných rokov v živote Božieho ľudu. Stratený čas, neplodné roky v živote jednej generácie, po ktorej zostali len hroby na púšti.
Z Božieho pohľadu to však boli užitočné roky jeho výchovy: … ako človek vychováva svojho syna, tak Hospodin, tvoj Boh, vychováva teba. Veď Boh nikdy nemrhá časom v živote svojich detí. Púšť, to nehostinné miesto, stala sa „tréningovým táborom“, úrodnou pôdou, na ktorej vyrástlo také ovocie v živote Božieho ľudu, aké by inde nevyrástlo. Lebo niektoré lekcie sa nikdy nenaučíme v hojnosti, pohodlí a bezpečí, len v situácii núdze, ťažkostí a utrpenia.
Napríklad lekcii pokory. Mojžiš hovorí: Hospodin, tvoj Boh, ťa viedol po púšti, aby ťa pokoril… A znovu: Pokoroval ťa… Izrael zlyhal a Boh použil jeho zlyhanie, aby ho učil pokore. Tak, ako to kedysi urobil aj v prípade Mojžiša. Keď Mojžiš zlyhal a musel utiecť pred faraónom, strávil štyridsať rokov v exile, pri ovciach. Boli to premrhané, stratené roky? Nie. Boh použil jeho zlyhanie na to, aby sa z Mojžiša stal najpokornejší zo všetkých ľudí. Niekedy sú naše zlyhania a prehry jedinou cestou a jediným spôsobom, ako sa z pyšných ľudí môžu stať pokorní. Takí, ktorí odrážajú Kristov charakter. Veď On povedal: Učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom (Mt 11:29).
Keď ide o pokoru, Boh nešetrí ani časom, ani úsilím, len aby sa z nás stali pokorní ľudia. V prípade Izraela i Mojžiša na to potreboval štyridsať rokov. Prečo Mu tak záleží na našej pokore? Lebo On sa pyšným protiví, ale pokorným dáva milosť (Jk 4:6). Preto.
Pane, rodíme sa ako pyšní ľudia. Zmiluj sa nad nami, aby sme takí aj nezomreli!
Každodenné zamyslenia sú prevzaté z publikácie DO ZEME ZASĽÚBENIA – úvahy na každý deň.
Ak by ste si chceli zakúpiť tlačenú knihu (10,- €) zamyslení, kontaktujte nás emailom.
