Článok patrí do série každodenných zamyslení z rôznych textov Starej i Novej zmluvy vydaných pod názvom Svetlo môjmu chodníku.
Hospodin, ty ma skúmaš a poznáš. Ty vieš o mne, či si sadám a či vstávam, i môj zámer zďaleka poznáš. Ty pozoruješ, či chodím, či ležím, o všetkých mojich cestách vieš. Ešte nemám slovo na jazyku a ty, Hospodin, už vieš, čo chcem povedať. Obkľučuješ ma zo všetkých strán, svoju ruku kladieš na mňa. Žasnem nad tvojím poznaním, je privysoko, nedosiahnem ho.
Žalm 139:1–6
V tomto nádhernom žalme sa spája hlboká teológia s hlbokou zbožnosťou. Všetko, čo Dávid o Bohu povie, povie v kontexte osobného vzťahu s Ním. Boh nie je pre neho On, ale Ty: Hospodin, ty… Skôr, ako žalmista pozdvihne svoj zrak k Bohu, vie, že už na ňom spočinuli Božie skúmavé oči: Hospodin, ty ma skúmaš… Výsledkom Božieho skúmania je poznanie žalmistu: …a poznáš.
Čo vie Boh o Dávidovi? I o nás? Všetko. Ako kamery, ktoré sledujú zákazníkov v obchode, tak i náš život sleduje Božia „kamera“, Božie oko, ktoré vidí nielen nás, ale i do nás. Pritom Božie poznanie nášho života je dokonalé, neomylné a neprestajné. Bohu neunikne žiaden náš pohyb: Ty vieš o mne, či si sadám a či vstávam… Naše myšlienky, zámery, pohnútky, ktoré sa ešte len rodia v našej hlave, Boh má už dávno prečítané: … rozumieš mojej myšlienke zďaleka (Roh). Boh pozná každý náš krok, od skorého rána do neskorého večera: Ty pozoruješ, či chodím, či ležím, o všetkých mojich cestách vieš. Slová, ktoré ešte nestihneme vysloviť, a ty, Hospodin, už vieš, čo chcem povedať.
Božie poznanie zahŕňa naše činy, ktoré sú viditeľné, myšlienky, pohnútky, zámery, ktoré sú neviditeľné i slová, ktoré sú vyslovené v súkromí i na verejnosti. Všetko, čo urobíme, povieme a pomyslíme si, je pre Boha ako otvorená kniha. Pre Neho neexistuje žiadna trinásta komnata v našom živote, kde by On nemal prístup. Niekomu by však Božie poznanie jeho života mohlo naháňať strach. Ale nie Dávidovi. V ňom to nevyvolá strach z Boha, ale úžas z Boha: Žasnem nad tvojím poznaním, je privysoko, nedosiahnem ho. Je to nad môj rozum, nad moje chápanie, aké dokonalé a vše obsiahle je tvoje poznanie môjho života.
Ale nehrozí, že Boh svoje poznanie nášho života použije proti nám? Nie. Práve naopak: Obkľučuješ ma zo všetkých strán, svoju ruku kladieš na mňa. Ako obkľúčené mesto, tak je náš život zo všetkých strán obkľúčený Božou milosťou, pričom na nás spočíva milujúca ruka nášho Boha. Naozaj nad naše chápanie!
Pane, ďakujeme, že napriek tomu, že nás poznáš, nás stále miluješ!
