Neprosím však len za nich, ale aj za tých, ktorí skrze ich slovo uveria vo mňa; aby všetci boli jedno, ako ty, Otče, si vo mne a ja v tebe, aby aj oni boli v nás, aby svet uveril, že si ma ty poslal.
Ján 17:20-21
Jednota, za ktorú sa Ježiš modlí, má nielen horizontálny, ale i vertikálny rozmer. Nie je to len jednota medzi veriacimi navzájom, ale i jednota veriacich s Otcom a Synom: … ako ty, Otče, si vo mne a ja v tebe, aby aj oni boli v nás. Z týchto slov je zrejmé, že Ježiš sa nemodlí za organizačnú, ale za organickú jednotu. Organizačná jednota má inštitucionálnu podobu, kde všetci sú „pod jednou strechou“. Organická jednota je duchovnej povahy. Ako však vzniká takáto jednota veriacich s Bohom?
Na začiatku stojí jednota Otca a Syna, prebývanie Otca v Synovi a Syna v Otcovi. Táto jednota Otca a Syna je daná tým, že Otec so Synom zdieľajú spoločný život. Ale Boh sa rozhodol pre niečo nepochopiteľné. Do tejto jednoty sa rozhodol zahrnúť i nás, aby sme i my boli v Bohu a Boh v nás. Ako? Tak, že budeme zdieľať spoločný život s Bohom. Že Boh nám daruje účasť na svojom božskom živote. Aby život, ktorý je v Bohu, bol i v nás.
Vtedy, keď sme sa narodili z Boha a stali sa Božími deťmi, Otec vložil svoj život do nás. Dal nám svojho Ducha, skrze ktorého Otec so Synom prebývajú v nás a my v nich. Byť kresťanom tak znamená byť zjednotený s Otcom i Synom v Duchu Svätom, takže život, ktorý je v Bohu, je i v nás. To je nadprirodzená jednota, ktorá je Božím darom a nie je výsledkom ľudského snaženia.
Ak teda horizontálna jednota medzi veriacimi je založená na spoločne zdieľanej viere v Krista, tak vertikálna jednota, jednota veriacich s Bohom, Otcom a Synom je založená na spoločne zdieľanom živote z Boha. A táto jednota tu vždy bola, je i bude, aj keď nie je viditeľná.
Pane, ďakujeme, že môžeme mať účasť na tvojej jednote s Otcom a Otca s Tebou!
