Článok patrí do série každodenných zamyslení nad knihou Exodus s názvom Do zeme zasľúbenia.
Ak sa niekto prehreší a spreneverí voči Hospodinovi tým, že svojmu blížnemu odtají vec, ktorú prijal do úschovy, či už zverenú, alebo ulúpenú, alebo ak vydiera svojho blížneho, alebo ak niečo stratené nájde a krvoprísažne to zatají, nech sa človek dopustí čohokoľvek z tých vecí, zhreší. Keď sa teda prehrešil a previnil, nech vráti, čo ulúpil, i to, čo si násilím vynútil alebo čo prijal do úschovy, alebo stratenú vec, ktorú našiel, alebo čokoľvek, o čom krivo prisahal, nech to nahradí v plnej hodnote a k tomu nech pridá pätinu a v deň svojej obety za vinu to odovzdá vlastníkovi. Za svoje previnenie nech prinesie kňazovi pre Hospodina bezchybného barana zo stáda ako obetu za vinu.
Levitikus 5:21 – 25
Ako vážne Boh berie hriech človeka voči svojmu blížnemu! Prehrešiť sa voči blížnemu totiž znamená prehrešiť sa voči Hospodinovi. Hriech voči blížnemu má tak nielen sociálny, ale aj duchovný rozmer. Lebo Boh a blížny, Boh a brat sú ako spojené nádoby. Previnenie sa voči blížnemu, bratovi, sa rovná previneniu voči Bohu. V tomto prípade ide o previnenie sprenevery. Teda keď človek spreneverí niečo, čo patrilo jeho blížnemu. Už či krádežou, podvodom alebo iným spôsobom.
Riešenie hriechu v prípade sprenevery nespočíva len v prinesení obete Hospodinovi. Spočíva aj v náprave, odškodnení blížneho. Lebo hriech spôsobuje i škodu, ktorú treba nahradiť. A práve na to je položený dôraz pri tejto obeti: Keď sa teda prehrešil a previnil, nech vráti, čo ulúpil… Ale nielen vráti, ale nech to nahradí v plnej hodnote a k tomu nech pridá pätinu… Obeť rieši hriech, ktorého sa človek dopustil. Ale škodu, ktorú svojím hriechom spôsobil, má nahradiť.
Tento dôraz na náhradu škody je veľmi dôležitý. Pripomína nám práve ten aspekt hriechu, na ktorý často zabúdame. A síce, že hriech je aj dlh. Že previnením sa stávame aj dlžníkmi. Sú previnenia, ktoré sa nedajú nijako odčiniť či napraviť. Kde jediné riešenie je pokánie a prosba o odpustenie. Ale sú previnenia, ktoré blížnemu spôsobili škodu a tú treba nahradiť. Ak som niečo ukradol, nestačí robiť pokánie, ale ukradnuté treba vrátiť. Ak som niekoho pred druhými ohovoril, prípadne o ňom klamal, spôsobil som mu ujmu na jeho povesti. Vtedy nestačí len robiť pokánie a odprosiť. Treba povedať o ňom pravdu tým ľuďom, pred ktorými som ho ohovoril. Len tak môžem odčiniť škodu, ktorú som mu spôsobil.
V akom poradí si má vinník riešiť svoju vinu? Odškodniť blížneho? … v deň svojej obety za vinu to odovzdá vlastníkovi. A potom nech prinesie kňazovi pre Hospodina bezchybného barana. Na tomto poradí sa ani v Novej zmluve nič nezmenilo: … najprv sa zmier so svojím bratom a až potom príď a obetuj svoj dar (Mt 5:24). Nie tak, že s Bohom si to „vybavím“ a s bratom už nemusím. Musím!
Pane, len Ty vieš, ako veľa sme tu zostali dlžní tým, voči ktorým sme sa previnili!
Každodenné zamyslenia sú prevzaté z publikácie DO ZEME ZASĽÚBENIA – úvahy na každý deň.
Ak by ste si chceli zakúpiť tlačenú knihu (10,- €) zamyslení, kontaktujte nás emailom.
