Článok patrí do série každodenných zamyslení nad knihou Exodus s názvom Do zeme zasľúbenia.
Keď faraón prepustil ľud, Boh ho neviedol cestou, ktorá vedie územím Filištínov, hoci bola kratšia. Boh totiž povedal: Keby ľud videl vojnu, mohol by svoj odchod oľutovať a vrátiť sa do Egypta. Preto ho Boh viedol okľukou cez púšť popri Červenom mori. Izraeliti odišli z Egypta v usporiadaných zástupoch. Mojžiš vzal so sebou Jozefove kosti. Ten totiž zaviazal Izraelitov prísahou: Boh vás určite navštívi, potom odneste odtiaľto aj moje kosti. Keď odišli zo Sukkótu, utáborili sa v Étame, na okraji púšte. Hospodin ich však predchádzal a ukazoval im cestu vo dne oblačným stĺpom a v noci stĺpom ohnivým, aby im svietil, takže mohli putovať dňom i nocou. Oblačný stĺp sa nevzdialil od ľudu vo dne ani ohnivý stĺp v noci.
Exodus 13:17 – 22
Dve cesty, dve možnosti, ktorými sa dá ísť do zasľúbenej zeme. Jedna je kratšia, ale ťažšia, lebo vedie cez územie nepriateľa. Druhá je dlhšia, ale ľahšia, lebo ušetrí Izrael vojnového konfliktu s nepriateľom. Ktorou z týchto ciest Boh povedie svoj ľud? Nie cestou, ktorá vedie územím Filištínov, hoci bola kratšia. Vedie ho okľukou cez púšť popri Červenom mori. Ale prečo sa tak Boh rozhodne? Boh totiž povedal: Keby ľud videl vojnu, mohol by svoj odchod oľutovať a vrátiť sa do Egypta.
Boh tu vysvetľuje, prečo robí to, čo robí. A prečo vedie cestou, ktorou vedie. Prečo? Pretože berie ohľad na slabosť svojho ľudu. Vie, aké prekážky a nebezpečenstvá čakajú Izrael na kratšej ceste. A vie aj to, ako ľahko a rýchlo sa Boží ľud nechá znechutiť a odradiť. Ako hneď pri prvej skúsenosti s bojom by bol v pokušení svoj odchod oľutovať a vrátiť sa do Egypta. Veď ako môže národ pastierov čeliť vycvičeným vojenským oddielom nepriateľa?! Teraz, na začiatku cesty viery, by to bolo nad jeho sily.
Boh veľmi dobre pozná svoj ľud, svoje deti. Vie, čo je nad naše sily, čo už neunesieme. A On to nielen vie, ale nás chce toho aj ušetriť. Preto za okľukou, ktorou tu vedie svoj ľud, máme vidieť jeho múdre a milostivé vedenie. Tak to robí aj pri nás, aj s nami. My sme neraz netrpezliví. Chceme sa rýchlo a ľahko dostať k cieľu. Hľadáme skratky, lebo chceme veci urýchliť.
Ale neraz Boh pre nás naplánoval dlhšiu cestu. Mohol by nás viesť aj kratšou cestou, ale nerobí to. Pre našu slabosť nie. Nechce nás vystaviť skúškam a zápasom, ktoré by boli nad naše sily. Ktoré by podlomili našu vieru. Zápasy a skúšky, ktoré nás čakajú na Božích „obchádzkach“, môžu byť ťažké. Ale pamätajme, že tie, ktoré obchádzame, sú ešte ťažšie. A tých sme ušetrení!
Pane, pomôž nám prijať cestu, ktorou nás vedieš, ako tú najlepšiu pre nás!
Každodenné zamyslenia sú prevzaté z publikácie DO ZEME ZASĽÚBENIA – úvahy na každý deň.
Ak by ste si chceli zakúpiť tlačenú knihu (10,- €) zamyslení, kontaktujte nás emailom.
