Článok patrí do série každodenných zamyslení z rôznych textov Starej i Novej zmluvy vydaných pod názvom Svetlo môjmu chodníku.
Poučím ťa a ukážem ti cestu, ktorou máš kráčať. Poradím ti a budem ťa mať na očiach. Nebuďte bez rozumu ako kôň a mulica, ktorých silu treba krotiť uzdou a zubadlom, inak ich neovládneš.
Žalm 32:8–9
Aké úžasné zasľúbenia! Pokiaľ Dávid zotrvával v tvrdošijnom nekajúcom mlčaní, doliehala na neho Božia ťažká ruka. Ale keď vyzná svoj hriech, spozná nielen milosť odpustenia, ale aj obnovenie spoločenstva s Bohom, ktoré bolo prerušené jeho hriechom. Boh s ním opäť hovorí. Zahŕňa ho svojimi sľubmi. Najprv mu sľúbi, že ho bude učiť a viesť ako učiteľ svojho žiaka: Poučím ťa a ukážem ti cestu, ktorou máš kráčať. Máločo tak v živote potrebujeme ako Božie vedenie. Neraz stojíme na križovatke a nevieme, ktorým smerom ísť, ktorou cestou sa vybrať, pre akú možnosť sa rozhodnúť. Kto žije v spoločenstve s Bohom, môže prosiť o jeho vedenie. O múdrosť pri rozhodovaní. O svetlo na cestu životom. A On ho dá. Veď nám sľúbil, že nás nenechá tápať v tme. (Jn 8:12)
Boh zároveň sľúbi Dávidovi, že dozrie na neho ako otec na svojho syna: Poradím ti a budem ťa mať na očiach. Boh poradí tým, ktorí o jeho radu stoja. Niekedy prostredníctvom Písma. Inokedy prostredníctvom ľudí. Ale jeho radou to nekončí: …a budem ťa mať na očiach. Nielen aby sledoval, ale najmä, aby sprevádzal a dohliadal na Dávida ako rodič na svoje dieťa. Bohu sa nemôžeme stratiť z očí. Nemôžeme vypadnúť z jeho „programu“ ochrany. Veď nedrieme a nespí ten, kto chráni Izrael (Ž 121:4). Vedieť, že som Bohu stále na očiach, je potešujúce.
Ale ruka v ruke so zasľúbením vedenia ide varovanie pred tvrdohlavosťou :Nebuďte bez rozumu ako kôň a mulica… O niekom povieme, že je tvrdohlavý ako mulica. Nedá si ani povedať, ani poradiť. Mulicu aj koňa musíme prinútiť k poslušnosti uzdou a zubadlom, teda silou zvonku. Človek bol však na rozdiel od zvierat obdarený rozumom, aby ho aj používal. Preto sa nemá správať ako bez rozumu, teda nerozumne. Vzpierať sa Božej ruke, ako sa zvieratá vzpierajú ruke svojho pána. Boh nám síce zasľúbil svoje vedenie. Že nás poučí aj že nám poradí. Ale ide o to, aby sme sa Ním dali poučiť a dali si Ním poradiť. Lebo On ako Autor života vie lepšie ako my, čo je pre nás dobré. Nenechať sa poučiť a nedať si poradiť je znakom nerozumnosti, tvrdohlavosti, na ktorú vždy doplatíme. Žiaľ, že neraz nás k rozumu privedú až smutné dôsledky našej tvrdohlavosti.
Pane, Ty nás chceš viesť, pomôž nám, aby sme sa dali Tebou viesť!
