Článok patrí do série každodenných zamyslení z rôznych textov Starej i Novej zmluvy vydaných pod názvom Svetlo môjmu chodníku.
Nech teda celý dom Izraela s istotou vie, že Boh toho Ježiša, ktorého ste vy ukrižovali, urobil Pánom aj Mesiášom. Keď to počuli, boli zasiahnutí v srdci a oslovili Petra a ostatných apoštolov: Muži, bratia, čo máme robiť?
Skutky apoštolov 2:36–37
Na Turice zaznie prvá kresťanská kázeň v dejinách. Je plná Krista. On je jej stredom, obsahom, jadrom. To je poznávacie znamenie pôsobenia Svätého Ducha. Kde je Duch prítomný, tam je Kristus vyvýšený. Tak sa plní Ježišovo slovo: Keď však príde on, Duch pravdy… On oslávi mňa Jn 16:13-14). Duch je ako reflektor, ktorý je namierený na Krista, osvetľuje Krista, stavia Krista do centra pozornosti. Nezamieri pozornosť na seba, ale na Krista.
Aká je však odozva Petrových poslucháčov na zvesť evanjelia? Ich srdcia boli prebodnuté. (gr. originál) Prežijú také usvedčenie z hriechu, že ich pochytí hrôza. Ale čo je to, čo nimi tak hlboko otriaslo? Svätý Duch prehovoril cez zvesť o Kristovi do ich svedomia. My sme zvyknutí, že nás svedomie obviňuje z rôznych hriešnych myšlienok a skutkov. Ale to Peter necháva stranou. On hovorí o Ježišovi, ktorý prišiel ako zasľúbený Mesiáš, ale oni Ho odmietli, zavrhli a tým pohŕdli Božou milosťou. To je hriech, z ktorého ich Duch obviňuje: …ktorého ste vy ukrižovali…
Svätý Duch tak zástupu vtedy i nám dnes otvára pohľad na hriech v jeho podstate. Keď chceme vedieť, čo je hriech vo svojej priepastnej hĺbke, tak sa nepozerajme na tých, ktorí žijú bez Boha. Ktorých meradlom pre hriech, pre dobro či zlo je len ich otupené svedomie. Nemerajme sa ani jeden druhým s tým, že veď ja nie som až taký zlý, sú oveľa horší okolo mňa. Nemerajme sa ani spoločenskými normami, čo sa považuje za dobré a čo za zlé.
Keď chceme vedieť, čo je hriech, tak sa musíme postaviť pod kríž. Tam Duch ukáže na nás: Vy ste Ho ukrižovali. Bol to náš hriech, ktorý priviedol Ježiša na kríž. Náš odpor voči Bohu, naše nepriateľstvo voči Nemu, naša neposlušnosť a pýcha, ktorou sme napľuli do tváre toho, ktorý je Pánom vesmíru. My sme vytvorili Boha zo svojho sveta i života, aby sme mohli žiť po svojom. Z toho postoja voči Bohu potom vyrastajú rôzne hriechy, ktorých sme si viac či menej vedomí. A pre ktoré sa naše svedomie viac či menej trápi.
Pane, ďakujeme za tvojho Ducha, ktorý nás usvedčuje z hriechu!
