Článok patrí do série každodenných zamyslení z rôznych textov Starej i Novej zmluvy vydaných pod názvom Svetlo môjmu chodníku.
Aké milé sú tvoje príbytky, Hospodin zástupov! Moja duša sa umára túžbou po nádvoriach Hospodina; moje srdce i telo plesajú v ústrety živému Bohu.
Žalm 84:2–4
Autor tohto žalmu je jeden z Kórachovcov, chrámových spevákov, ktorý spieval v chrámovom „spevokole“. (v. 1) Hneď na začiatku vyjadrí svoj milujúci vzťah k chrámu, Božiemu domu, keď hovorí: Aké milé sú tvoje príbytky, Hospodin zástupov! Čo je na nich také milé? Boží dom nerobia milým jeho múry. Ani jeho mimoriadna architektonická krása.
Milým, čiže milovaným, ho robí jeho „obyvateľ“. Sú to tvoje príbytky, hovorí Bohu. Boh kedysi zasľúbil, že sa „nasťahuje“ do týchto príbytkov. A keď Šalamún postavil chrám v Jeruzaleme, Boh splnil svoj sľub. Preto chrám bol miestom, kde bol Boh prítomný. Bol miestom stretávania sa Boha s jeho ľudom.
Ale tentokrát sa žalmista (pre nás z neznámych dôvodov) nachádza v cudzine. Ďaleko od chrámu, od chrámových bohoslužieb. A tak sa celým žalmom nesie hlboká túžba po Hospodinovom dome: Moja duša sa umára túžbou po nádvoriach Hospodina… Ale prečo? Čo je na tých nádvoriach také mimoriadne? Práve to, že sú to nádvoria Hospodina. Žalmista sa tam túži stretnúť so živým Bohom: … moje srdce i telo plesajú v ústrety živému Bohu. Presnejší preklad: … moje srdce i telo volajú po živom Bohu. Boh je žalmistovou túžbou. Túžbou celej jeho bytosti, srdca i tela. Lebo Boh je jeho láskou. Veď túžime po tom, koho milujeme. Jeho túžba ho pritom natoľko umára, že až volá po Bohu. Už sa nevie dočkať, kedy sa s Ním opäť stretne v jeho príbytku.
Sú to naše túžby, ktoré nás prezrádzajú. Ktoré veľa o nás povedia. Slovo túžba môžeme nahradiť i slovom hlad. Túžime po tom, čo zasýti hlad našej duše. Svoj hlad po láske, po zmysle života, po naplnení však neraz chceme nasýtiť z prameňov tohto sveta. Zo zdrojov, ktoré sú časné. Obraciame svoje túžby na ľudí a na veci, od ktorých si sľubujeme naplnenie. Naša porušenosť sa tak prejavuje v orientácii našich túžob. Miesto toho, aby boli orientované na Stvoriteľa, sú orientované na stvorené veci. Na stvorený svet. Žalmistova túžba je orientovaná na živého Boha. Túži po jeho blízkosti. Lebo vie, že len Boh môže nasýtiť hlad jeho duše. Šťastný je ten, kto toto vie.
Pane, staň sa i našou túžbou!
