Článok patrí do série každodenných zamyslení nad knihou Exodus s názvom Do zeme zasľúbenia.
Hospodin povedal Mojžišovi: Prikáž Áronovi a jeho synom: Toto je zákon o spaľovanej obete: Spaľovaná obeta bude na ohnisku na oltári po celú noc až do rána a oheň na oltári sa musí stále udržovať… Oheň na oltári sa musí stále udržovať, nesmie vyhasnúť. Kňaz na ňom každé ráno zapáli drevo a rozloží spaľovanú obetu a spáli na ňom tuk z obiet spoločenstva. Oheň musí neustále horieť na oltári, nesmie vyhasnúť.
Levitikus 6:1 – 6
Kňazi dostanú pozoruhodné nariadenie o ohni na oltári: Oheň musí neustále horieť na oltári, nesmie vyhasnúť. Ale prečo? Čo má ustavične horiaci oheň na oltári pripomínať? To, že náš Boh je stravujúci oheň (Heb 12:29). Oheň symbolizuje Božiu svätosť. Preto sa Mojžiš nemohol priblížiť k horiacemu kru. (Ex 3:5) Preto sa Izraeliti pod hrozbou smrti nesmeli priblížiť k vrchu Sinaj, lebo Hospodin zostúpil naň v ohni (Ex 19:18-21). Ale Boh, ktorý je spaľujúci oheň, zostúpil z vrchu Sinaj, aby prebýval v strede svojho ľudu vo svätostánku. Čo robiť, aby nespálil človeka? Je len jedno miesto, kde tento oheň nepredstavuje pre človeka hrozbu. Tým miestom je oltár. Ale nie prázdny oltár.
Čo je oltár? Je to obetné miesto. Na oltár sa kladie obeť. Pričom nielen oheň má horieť dennodenne, ale aj spaľovaná obeť má byť prinášaná dennodenne. Spaľovaná obeta bude na ohnisku na oltári po celú noc až do rána… A čo ráno? Kňaz na ňom každé ráno zapáli drevo a rozloží spaľovanú obetu. Jedna obeť od rána až do večera, druhá obeť od večera do rána. Spaľovaná obeť mala zmieriť hriešneho človeka so svätým Bohom. (Lv 1:4) Pričom dennodenná spaľovaná obeť mala pripomínať dennodennú potrebu odpustenia. A dennodenný oheň na oltári pripomínal dennodenné zmierenie s Bohom. Odpustenie hriechov. Lebo oheň, ktorý mal spáliť človeka, spálil náhradu za človeka, obetované zviera.
Čo sa stane, keď oheň z oltára len na chvíľu začne horieť mimo oltára? Spáli hriešneho človeka: Áronovi synovia… obetovali Hospodinovi nedovolený oheň… Od Hospodina vyšľahol oheň a ich spálil (Lv 10:1-3). Nielen kňazi, ale aj ľud spoznal Boha ako spaľovací oheň: Ľud sa začal pred Hospodinom sťažovať… Vzplanul proti nim Hospodinov oheň a spálil okraj tábora (Nm 11:1). Žiť v blízkosti Boha, ktorý je spaľujúci oheň, mohli Izraeliti len vďaka obeti, ktorá ustavične horela na oltári. A to rovnako platí aj o nás. Len s tým rozdielom, že za nás bola prinesená neopakovateľná, raz a navždy platná obeť Božieho Syna. Ale oheň horí stále, lebo Boh sa nezmenil. Žijeme v blízkosti ohňa, ale vďaka obeti, prinesenej na oltári kríža, nie sme spálení!
Pane, ďakujeme za tvoju ochranu, ktorú nám tvoja obeť priniesla!
Každodenné zamyslenia sú prevzaté z publikácie DO ZEME ZASĽÚBENIA – úvahy na každý deň.
Ak by ste si chceli zakúpiť tlačenú knihu (10,- €) zamyslení, kontaktujte nás emailom.
