Článok patrí do série každodenných zamyslení nad knihou Exodus s názvom Do zeme zasľúbenia.
Keď Mojžiš dorástol, šiel k svojim bratom a videl ich ťažkú prácu. Pritom zbadal, ako istý Egypťan bije jedného z jeho hebrejských bratov. Rozhliadol sa a keď nikoho nevidel, Egypťana zabil a zahrabal do piesku. Keď na druhý deň vyšiel, spozoroval, ako sa dvaja Hebreji bijú. Spýtal sa útočníka: Prečo biješ svojho druha? Ten mu odpovedal: Kto ťa určil za dozorcu a sudcu nad nami? Chceš azda zabiť aj mňa, ako si zabil toho Egypťana?
Exodus 2:11 – 14
Kto ťa ustanovil za knieža a za sudcu nad nami (2M 2:14)? Kto? No nikto. Aspoň zatiaľ nie. Aj takto môžeme odpovedať na otázku jedného z jeho bratov Hebrejov. Lebo Mojžiš tu koná ako samozvanec, ktorému chýba Božia „pečiatka“. A samozvanci v Božom ľude nemajú čo robiť. Veď čo je to za sudcu, ktorý má na rukách cudziu krv: Chceš azda zabiť aj mňa, ako si zabil toho Egypťana? Mojžiš sa týmto činom diskvalifikuje pre úlohu sudcu. Preto sa nemôže diviť, že je odmietnutý. Ale zároveň tu dostane lekciu, ktorá sa ešte veľakrát v budúcnosti zopakuje. On je síce pripravený znášať príkorie s Božím ľudom, ale netuší, že najväčšie príkorie bude znášať od Božieho ľudu. Ale aj to patrí k životu medzi bratmi. Vtedy sa ukáže, či sú našimi bratmi aj vtedy, keď sme z nich sklamaní a nimi nepochopení, prípadne zranení.
Kto ťa ustanovil za knieža a za sudcu nad nami (2M 2:14)? Kto? No predsa Boh. Aj takto môžeme odpovedať na otázku jedného z jeho bratov Hebrejov. Lebo veď Mojžiš je Bohom vyvolený vodca Izraela, Božieho ľudu. A predsa je svojimi bratmi odmietnutý, neprijatý. Prečo? Lebo koná bez Božieho poverenia. Nečaká na Boží čas, ale berie veci do vlastných rúk. Preto je odmietnutý. Boh sa neprizná k jeho telesnej horlivosti, ktorou spôsobí viac zla ako dobra. Lebo sa nedá nesvätým spôsobom dosiahnuť sväté ciele. Mojžiš svojím unáhleným činom v skutočnosti oddiali vyslobodenie Izraela z otroctva o ďalších štyridsať rokov, ktoré strávi v nútenej emigrácii. Až tam príde Božie povolanie do služby.
V súvislosti s časom sa môžeme dopustiť dvoch omylov. Buď čas nenecháme dozrieť a vtedy ho predbiehame. Prenáhlime sa. Vo svojej netrpezlivosti chceme zberať nezrelé ovocie. Alebo čas necháme prezrieť a vtedy zmeškáme vhodný čas. Nevyužijeme čas, ktorý dozrel a „vlak“ nám ujde. Ale človek sa zvyčajne viac pomýli vtedy, keď čas predbieha, ako keď ho zmešká. Dôsledky prenáhlených slov, činov a rozhodnutí sú vždy väčšie a horšie ako dôsledky toho, keď niečo zameškáme. Lebo zmeškané sa niekedy dá dobehnúť. Ale už nikdy nestiahneme naspäť to, čo sme unáhlene povedali, či urobili.
Pane, prosíme, chráň nás pred unáhlenými činmi!

Každodenné zamyslenia sú prevzaté z publikácie DO ZEME ZASĽÚBENIA – úvahy na každý deň.
Ak by ste si chceli zakúpiť tlačenú knihu (10,- €) zamyslení, kontaktujte nás emailom.