Článok patrí do série každodenných zamyslení nad knihou Exodus s názvom Do zeme zasľúbenia.
Hospodin povedal Mojžišovi a Áronovi: Naberte si plné priehrštia sadzí z pece a nech ich Mojžiš pred očami faraóna rozhodí smerom k nebu. Po celom Egypte sa sadze rozletia ako jemný prášok a v celom Egypte sa na ľuďoch i na dobytku vyhodia pľuzgierovité vredy. Pre vredy sa ani veštci nemohli postaviť pred Mojžiša, lebo vredy boli na nich i na všetkých Egypťanoch. Hospodin však zatvrdil faraónovo srdce. Faraón ich neposlúchol, ako to Mojžišovi predpovedal Hospodin.
Exodus 9:8 – 12
Prvé rany Mojžiš faraónovi len oznámi. Je to Áron, prostredníctvom ktorého ich Boh privedie na Egypt. Ten pritom použije Božiu palicu ako symbol Božej moci. Ale tentokrát je to sám Mojžiš, ktorý má pred očami faraóna rozhodiť sadze z pece smerom k nebu. Faraón sa zároveň dozvie, že v celom Egypte sa na ľuďoch i na dobytku vyhodia pľuzgierovité vredy. A tak sa aj stane. Predchádzajúce rany postihli ľudí nepriamo. Toto je vôbec prvá rana, ktorá dopadne priamo na obyvateľov krajiny. Postihnutí sú aj egyptskí veštci na dôkaz, že ani oni nie sú imúnni voči vredom. Nemôžu ochrániť seba ani druhých. Tým je viditeľne demonštrovaná prevaha Božích poslov nad faraónovými veštcami. A Božia prevaha nad všetkými božstvami Egypta.
V súvislosti so šiestou ranou sa prvýkrát spomína Božie zatvrdenie. Ak vredy postihnú všetkých Egypťanov, zatvrdenie postihne kráľa Egypta: Hospodin však zatvrdil faraónovo srdce. Toto je Božia odpoveď na jeho vinu. Božie zatvrdenie človeka neznamená nič iné ako to, že Boh ponechá človeka v jeho zatvrdení voči sebe. Boh svojím zatvrdením nevloží do srdca faraóna niečo, čo tam predtým nebolo. Boh len zapečatí v jeho srdci to, čo tam bolo i predtým.
Ľudia nepôjdu do pekla preto, že im Boh zatvrdil srdce. Že im zabránil robiť pokánie. Nie. Ľudia pôjdu do pekla preto, lebo nerobili pokánie vtedy, keď mohli. Mohli, ale nechceli. A keď chceli, už bolo pre nich neskoro. S Bohom sa totiž nedá donekonečna zahrávať. Ak si myslíme, že pokánie môžeme robiť kedykoľvek sa nám zachce, mýlime sa. Čas pre pokánie určuje Boh, nie človek.
Faraón najprv pokánie robiť nechcel a na konci už nemohol. Lebo Biblia pozná len jeden čas pre pokánie, prítomný, nie budúci čas. Pozná len jeden deň, dnes, nie zajtra: Dnes, keď počujete jeho hlas, nezatvrdzujte svoje srdcia (Heb 4:7). Kto sa zatvrdzuje, bude zatvrdený. Tvrdé srdce sa tak stane ešte tvrdším: Faraón ich neposlúchol… Jeho neposlušnosť prezrádza stav jeho srdca. A nielen jeho…
Pane, chráň nás predtým, aby sme sa zahrávali so svojou večnosťou!
Každodenné zamyslenia sú prevzaté z publikácie DO ZEME ZASĽÚBENIA – úvahy na každý deň.
Ak by ste si chceli zakúpiť tlačenú knihu (10,- €) zamyslení, kontaktujte nás emailom.
