Po desiatich rokoch odvtedy, čo sa Abrám nasťahoval do Kanánu, Abrámova žena Sáraj vzala svoju egyptskú slúžku Hagar a dala ju svojmu mužovi Abrámovi za ženu. On vošiel k Hagar a ona počala. Keď spoznala, že počala, pohŕdavo hľadela na svoju paniu. Sáraj povedala Abrámovi: Pre teba znášam príkorie. Dala som ti svoju slúžku do lona a teraz, keď vidí, že počala, mnou opovrhuje. Nech Hospodin rozsúdi medzi mnou a tebou! Abrám povedal Sáraj: Pozri, svoju slúžku máš vo svojej moci. Nalož s ňou, ako uznáš za dobré! Keď ju Sáraj sužovala, Hagar od nej ušla.
Genezis 16:3-6
Všetko, od čoho si sľubujeme, že nás zbaví bremena čakania, je veľmi príťažlivé. V tom je i Sárajin plán taký lákavý. Ponúka skratku, ktorá ju spolu s Abrámom ušetrí ďalšieho bolestivého čakania. A tak Sáraj spúšťa svoj plán. V skutočnosti spúšťa lavínu, ktorá nakoniec zasype všetkých zúčastnených.
Zo začiatku sa zdá, že jej plán slávi úspech. Hagar otehotnie. Vytúžené dieťa je na ceste. V Abrahámovom stane začína svitať na lepšie časy. Naozaj? Nie, nezačína svitať, ale zmrákať sa. Hagar sa cíti úspešnejšia než jej neplodná pani a dáva jej to pocítiť. Sára hľadá vinníka za svoje príkorie, ktorého nachádza v mužovi. Vždy je ľahšie zvaliť vinu na druhého ako vidieť svoj podiel viny na svojom trápení. A Abrám? Ten sa zachová typicky mužsky, čiže zbabelo. Zbaví sa zodpovednosti, ustúpi žene a podá demisiu! Od tej chvíle sa život pre Hagar stáva peklom. Sára bez zábran týra tehotnú slúžku, ktorá v zúfalstve uteká z domu. Čo malo byť jednoduchým riešením Sárajinej neplodnosti, končí ako neriešiteľná rodinná situácia.
Každý pokus ísť na červenú, keď svieti Božie stop, čakaj, dôveruj, vedie k haváriám. Chceme si pomôcť, no život si ešte viac skomplikujeme. Jednu bolesť obídeme a do druhej, ešte väčšej upadneme. Ako to veriace dievča, ktoré tak túžilo po vydaji, že si vzalo chlapca zo sveta. Chcelo sa zbaviť bremena samoty, ale pripravilo si ešte ťažšie bremeno v podobe nešťastného manželstva. Dôsledky našich prenáhlených krokov sú neraz horšie ako problém, ktorý sme chceli nimi riešiť. To bola i skúsenosť Abráma so Sáraj.
Pane, odpusť nám, že niekedy chceme robiť to, čo máme prenechať na Teba!
