Keď Hospodin skončil rozhovor s Abrahámom, odišiel, a Abrahám sa vrátil domov.
Genezis 18:33
Rozhovor sa končí, ale otázky zostávajú. Keby Abrahám mohol pokračovať ďalej, čo viac by sa dozvedel o miere Božieho odpustenia? Zatiaľ vie toľko, že pre desiatich spravodlivých je Boh ochotný odpustiť mestu. Keby však pokračoval ďalej, dozvedel by sa, že Bohu stačí jeden spravodlivý, pre ktorého je On ochotný ušetriť mesto, ale ani toho jedného nenachádza (Ez 22:30). Prečo nie? Pretože niet spravodlivého ani jedného. Ale keď Boh na zemi nenachádza ani jedného spravodlivého, posiela Ho na zem sám. Kristus je tým jediným spravodlivým, ktorý sa postavil do medzery za celý svet, aby svojou smrťou na kríži premenil Boží súd na Božie odpustenie. Nie pre Sodomu, ale pre celý svet.
Zdalo sa, že v tejto modlitbe Abrahámovo srdce drží krok s Božím srdcom. Teraz však vidíme, že ani Abrahámovo srdce, srdce Božieho priateľa nevládze držať krok s Božím srdcom. On vo svojej zástupnej modlitbe zďaleka nedosiahne na dno Božieho odpustenia.
Abrahám končí pri desiatich spravodlivých, ale Boh ide oveľa ďalej. On je pre jedného spravodlivého ochotný odpustiť celému svetu. Nie Abrahám so svojimi desiatimi spravodlivými, ale Boh so svojím jediným spravodlivým ukazuje, pokiaľ až siaha jeho ochota odpustiť. Nie Abrahám, stojaci v modlitbe za Sodomu, ale Kristus, visiaci za celý svet na kríži ukazuje skutočnú mieru Božieho odpustenia. Nie Abrahámova zástupná modlitba, ale Kristova zástupná obeť dáva odpoveď na otázku, aká je miera Božej milosti a odpustenia. Že je to bezhraničná milosť a bezhraničné odpustenie. Milosť, ktorá nemá dna. Odpustenie, ktoré nemá hraníc.
Pane, ďakujeme, že tvoja milosť a odpustenie siahajú až ku koreňom našich najhlbších previnení.
