Tí, čo prijali jeho slovo, boli pokrstení a v ten deň sa pridalo k nim asi tritisíc duší.
Skutky 2:41
Príbeh Petrových poslucháčov na Turice je príbehom ľudí, ktorí úspešne zložili duchovný reparát. Po zlyhaní na Veľkú noc dostali od Boha príležitosť opravného termínu na Turice. Možnosť zložiť reparát je milosť. Pri nich táto milosť nevyšla nadarmo. Odkiaľ to vieme? Vieme to z ich odozvy na Petrovo slovo. Oni ho prijali, teda poslúchli. Ich poslušnosť sa prejavila dvoma smermi. Smerom ku Kristovi tým, že sa nechali pokrstiť na jeho meno. A smerom ku Kristovej cirkvi tým, že sa k nej pridali, či pripojili.
Kristus nás nepovolal k anonymnému, ale k vyznavačskému kresťanstvu. Súčasťou vyznavačského kresťanstva je verejný krst. Ním sa verejne prihlásime ku Kristovi a vyznávame svoju vieru v Neho. Viera je síce osobná záležitosť, ale nikdy nesmie byť súkromná záležitosť.
Rovnako nás Kristus nepovolal k nezáväznému, ale k záväznému kresťanstvu. Súčasťou záväzného kresťanstva je verejné pripojenie sa ku Kristovej cirkvi, teda vstup do konkrétneho spoločenstva Božieho ľudu. Tým na seba berieme verejný záväzok, že sa chceme podieľať na jeho živote a službe. Že nechceme byť len návštevníkmi, s ktorými sa nedá počítať.
Biblia totiž nepozná kresťanstvo bez krstu ani kresťanstvo bez cirkvi. Lebo nemôžeme oddeliť vzťah ku Kristovi od vzťahu ku Kristovej cirkvi. Nemôžeme byť spojení s hlavou, ktorou je Kristus, a nebyť spojení s telom, ktorým je Kristova cirkev. Hlava a telo, Kristus a cirkev sú ako spojené nádoby. Nemôžeme mať Krista bez cirkvi. Nemôžeme mať Otca v nebi bez bratov a sestier na zemi. Lebo stať sa kresťanom znamená narodiť sa do Božej rodiny. Na znamenie, že patríme do Božej rodiny, sa i verejne a viditeľne pripojíme k Božej rodine. Tak i náš záväzný vzťah ku Kristovi sa prejaví naším záväzným vzťahom k jeho cirkvi. Kto to myslí s Kristom vážne, myslí to i s jeho cirkvou vážne.
Pane, ďakujeme za nesmiernu výsadu, že môžeme patriť k tvojmu ľudu!
