Článok patrí do série každodenných zamyslení nad knihou Genezis s názvom Ako bolo na počiatku.
Keď hlavný pekár videl, že Jozef dobre vykladá, povedal mu: Aj ja som mal sen… Jozef mu odpovedal: Toto je výklad sna: Tri košíky sú tri dni. Po troch dňoch ti faraón zodvihne hlavu – obesí ťa na šibenici a vtáky ti budú ozobávať telo. Po troch dňoch, v deň svojich narodenín, faraón vystrojil hostinu pre všetkých svojich hodnostárov a pred nimi vyvýšil hlavného čašníka a hlavného pekára: hlavnému čašníkovi vrátil pôvodnú hodnosť, aby smel do ruky faraóna podávať čašu, hlavného pekára dal však obesiť, ako im to vyložil Jozef. Hlavný čašník si však na Jozefa nespomenul. Zabudol naňho.
Genezis 40: 16 – 23
Ak sa hlavný čašník dozvie, že faraón ho omilostí, hlavný pekár sa dozvie, že bude obesený. Prvý sen zvestuje milosť, druhý zvestuje súd. A Jozef statočne zvestuje jedno aj druhé, nielen milosť, ale aj súd. Je ľahké hovoriť ľuďom dobré, príjemné veci. Ale je ťažké hovoriť im nepríjemné, zlé veci. Boží vykladač však musí hovoriť jedno i druhé. Príbeh pokračuje ďalej, sny sa splnia presne tak, ako ich vyložil Jozef. Hlavného pekára obesia a hlavného čašníka omilostia. Ako však dopadne Jozefova nádej, ktorú vložil do človeka? Hlavný čašník si však na Jozefa nespomenul. Zabudol naňho.
Kapitola končí obrovským sklamaním pre Jozefa. Poslúžil druhému, ale vďačnosti sa nedočkal. Lebo človek v dobrých časoch zabudne na tých, ktorí mu pomohli v zlých časoch. Jozef tu prežíva niečo, čo je veľmi bolestné a ťažké. Hovorí sa, že nádej zomiera posledná. A Jozef tu prežíva smrť svojej nádeje. Ale akej nádeje? Ľudskej nádeje, tej, ktorú vložil do človeka. K jeho telesnému utrpeniu tak pribudne aj duševné utrpenie, ktorou je smrť jeho nádeje. Koľko to trvalo, kým Jozef definitívne pochová svoju nádej? Nádej, že sa hlavný čašník prihovorí za neho u faraóna? Celé dva roky. Toľko času ešte Jozef strávi vo väzení. Bolo to dlhé, bolestivé umieranie nádeje na vyslobodenie. Deň po dni ubiehal a čím viac ich ubehlo, tým viac sa Jozefova nádej umenšovala, až nakoniec definitívne umrela.
Prečo je dôležité, aby Jozef prežil sklamanie z človeka? Preto, aby svoju nádej viac neskladal v človeka, ale jedine v Boha. My nie sme schopní uniesť nádej, ktorú druhí do nás skladajú. Lebo my skôr či neskôr sklameme, pretože sme len ľudia. Sklamanie z druhých bolí. Ale je to požehnané sklamanie, rovnako ako je požehnané sklamanie zo seba. Lebo nás to vedie k tomu, aby sme svoju nádej skladali len v Boha. A On nesklame. Nemá to totiž vo zvyku.
Pane, prosíme, posilni našu nádej v Teba!
Každodenné zamyslenia sú prevzaté z publikácie AKO BOLO NA POČIATKU – úvahy na každý deň vydanej v roku 2021.
Ak by ste si chceli zakúpiť tlačenú knihu (10,- €) zamyslení, kontaktujte nás emailom.
