Článok patrí do série každodenných zamyslení z rôznych textov Starej i Novej zmluvy vydaných pod názvom Svetlo môjmu chodníku.
Blahoslavený človek, čo má silu v tebe, ten, čo sa vydáva na púť. Keď pôjdu vyschnutým údolím, zmenia ho na prameň, aj jesenný dážď mu je požehnaním. Cestou im stále pribúda síl, veď na Sione uvidia Boha.
V prvej časti žalmu sa jeho autor nachádza ďaleko od Božieho chrámu v Jeruzaleme. Preto jeho duša prahne po Božích príbytkoch, ktoré sú jeho duchovným domovom. V druhej časti ho však vidíme na jeho púti do chrámu. Tam sa chce opäť stretnúť so živým Bohom, po ktorom tak túži jeho duša. Lebo Boží pútnici majú zasľúbené, že na Sione uvidia Boha. (Na vrchu Sion bol postavený Jeruzalem i Boží chrám.)
Ale Boh nečaká pútnikov až v cieli. On je s nimi i na ceste. Je so žalmistom, ktorý sa vydáva na púť. Veď ako inak by sa dostal do cieľa, keby Boh nebol s ním i na ceste? V Ňom má žalmista zdroj síl, ktoré potrebuje pre svoju púť. Ale nielen on. Aj každý, čo je na ceste na Sion. Už či ten pozemský, ako v Starej zmluve. Alebo ten nebeský, ako v Novej zmluve. (Heb 12:22)
Preto platí: Blahoslavený človek, čo má silu v tebe, ten, čo sa vydáva na púť. Prečo je blahoslavený? A spolu s ním všetci, čo majú silu v Bohu? Lebo keď pôjdu vyschnutým údolím, nebudú odkázaní na seba, na svoje vlastné sily. Pútnici Siona totiž nemajú zasľúbené, že ich cesta povedie ružovým sadom. Naopak, povedie vyschnutým údolím, alebo podľa iného prekladu, údolím plaču. Nebudú ušetrení ani bolesti, trápenia, sklamania, ani horkých sĺz.
A predsa práve tam, kde by to najmenej čakali, sa bolesť a trápenie obráti na požehnanie:Keď pôjdu vyschnutým údolím, zmenia ho na prameň… Toto je skúsenosť mnohých Božích pútnikov, že práve v tých vyschnutých údoliach sa ich slzy bolesti zmenili na prameň, z ktorého mohli uhasiť svoj smäd. Veď aj Boh zvlažuje ich cestu dažďom svojho požehnania:… aj jesenný dážď mu je požehnaním. Vďaka tomu o pútnikoch Siona platí, že cestou im stále pribúda síl… Nie ubúda, ale pribúda. Lebo cieľ, ktorí majú pred očami, že na Sione uvidia Boha, im vlieva nové sily. A čím sú bližšie k cieľu, tým túžobnejšie očakávajú deň, keď vieru vystrieda videnie a namáhavá cesta vyschnutým údolím sa zmení na plnosť radosti v Božej blízkosti.
Pane, prosíme, posilni aj naše kroky na ceste do nebeského domova!
