Hrnulo sa za ním množstvo ľudí, ktorí ho tlačili zo všetkých strán. Bola tam istá žena, ktorá dvanásť rokov trpela na krvotok. Veľa vytrpela od mnohých lekárov, minula na to celý svoj majetok, ale nič jej to neosožilo, ba stav sa jej neustále zhoršoval. Keď sa dopočula o Ježišovi, pretisla sa zástupom a odzadu sa dotkla jeho odevu, lebo si povedala: Ak sa dotknem čo len jeho rúcha, budem uzdravená! Krvácanie sa hneď zastavilo, na tele pocítila, že je z neduhu vyliečená.
Marek 6:24-29
Z príbehu beznádeje sa stane príbeh viery. Neplatí to o všetkých takýchto príbehoch, o tomto však áno. Začína to tým, že sa žena dopočuje o Ježišovi. Nevieme, čo všetko o Ňom počula. Určite však počula o tom, ako pomohol iným. A z počutého slova sa zrodí jej viera: Keď pomohol iným, môže pomôcť i mne. Ak sa dotknem čo len jeho rúcha, budem uzdravená!
Čo znamená pre túto ženu veriť? Prísť a dotknúť sa Ježiša. To je to, čím sa vyznačuje viera. Usiluje sa o dotyk, teda o osobné spojenie s Ježišom. Ježiš síce pomáha i na diaľku, ale veriť na diaľku nemôžeme. Veriť vždy znamená prísť a osobne sa dotknúť, chytiť sa Ježiša vierou. Lebo len dotykom sa nadväzuje osobné spojenie s Ním. Vo viere ide práve o toto osobné spojenie. Preto je dotyk viery taký dôležitý.
Keď sa pozrieme na vieru tejto ženy, musíme žasnúť nad tým, akou veľmi jednoduchou záležitosťou viera vlastne je. Veriť znamená prísť a s dôverou sa dotknúť Ježiša, že On môže to, čo nemôže nikto iný. Pre mnohých je však stále ťažké veriť. Sú to tí, ktorí veriť nechcú. Oni totiž už veria. Komu? No predsa sebe. Jedna z najväčších prekážok viery v Ježiša je viera v seba. Pokiaľ je človek silný, zdravý, úspešný sebestačný, nevidí dôvod, prečo by mal veriť niekomu inému okrem seba. Prečo je pre túto ženu také ľahké veriť? Pretože ona už stratila všetku vieru v seba i v druhých ľudí. Viera v Ježiša začína tam, kde končí viera v seba.
Pane, pomôž nám dôveru v seba nahradiť dôverou v Teba!
