Hospodin je môj pastier, nebudem mať nedostatku. Pasie ma na zelených pažitiach, vodí ma popri tichých vodách. Občerstvuje moju dušu, vodí ma po cestách spravodlivosti pre svoje meno.
Žalm 23:1-3
Dávid pri pohľade na Hospodina vysloví svoje presvedčenie o budúcnosti, keď hovorí: Nebudem mať nedostatku. Nie je to však príliš trúfalé presvedčenie? Na čom ho Dávid zakladá? Jeho presvedčenie o budúcnosti je založené na jeho skúsenosti v prítomnosti. Je to skúsenosť s Božou dennou starostlivosťou o neho. Lebo čím je pastier pre svoje ovce, tým je Hospodin pre neho.
Tak ako pastier pozná potreby svojich oviec, ich smäd i hlad, ich potrebu oddychu i ochrany, tak Hospodin pozná potreby pastiera. Tak ako pastier napĺňa potreby svojich oviec, tak Hospodin napĺňa jeho potreby. Dennodenne sýti jeho ústa dobrým a vodou uháša smäd jeho úst. Poskytuje oddych pre jeho unavené telo i povzbudenie pre jeho unavenú dušu.
Ale prečo to Hospodin pre svoje ovečky robí? Prečo to robí pre mňa? Vari preto, že Mu patrím? Áno i preto. Preto, že ma miluje? Áno i preto. Ale Dávid uvádza celkom iný dôvod Božej pastierskej starostlivosti. Všetko čo Boh robí, robí pre svoje meno.
Čo to znamená? Že On je Pastier, ktorý si nemôže dovoliť zlyhať pri svojich ovečkách. Je tu príliš veľa v stávke. Je tu v stávke jeho meno, česť jeho mena. Keď sa nás ujal, vsadil svoje meno, svoju dobrú povesť na to, že sa o nás postará. A On nemôže prísť o svoju česť, o dobrú povesť svojho mena. On si nemôže dovoliť byť Pastierom, ktorý by čo len v jednom jedinom prípade zlyhal. Ktorý by sa v prípade čo len jednej ovečky ukázal ako nespoľahlivý Pastier. Lebo tým by utrpelo jeho meno, jeho dobrá povesť, česť jeho mena.
Ale nemusíme sa báť, že by utrpelo. Nemusíme sa báť, že by náš Pastier zlyhal. Ako nezlyhal doteraz, tak nezlyhá ani odteraz. Preto platí: Nebudem mať nedostatku.
Pane, Ty si ten dobrý Pastier, ktorý kladieš svoju dušu za ovce! Ďakujeme, že môžeme byť tvojimi ovečkami, o ktoré sa verne staráš!
