Povedal som: Ty si môj Boh. V tvojej ruke je môj čas.
Žalm 31:15b-16a
Aký čas poznáme? Minulý, prítomný a budúci. Každý z nich je v Božej ruke. I ten minulý. V akom zmysle je však naša minulosť v Božej ruke? Predstavte si, aké by to bolo, keby sme sa mohli vrátiť späť do minulosti a opraviť to, čo sme v nej pokazili! Ale my nemôžeme cestovať v čase ani smerom dopredu, ani smerom dozadu. Čo nemôžeme my, môže Boh. On sa môže vrátiť späť do našej minulosti. On môže očistiť našu minulosť i odpustiť hriechy našej minulosti. Ba dokonca On môže i pochovať našu minulosť. Prečo je to dôležité, aby sa tak stalo? Vari na tom záleží? Veď či neplatí: Čo bolo, bolo? Veľmi na tom záleží, lebo nevyriešená, neodpustená minulosť nás raz nájde. Minulosť, ktorú Boh nepochoval, nás raz počká a bude nás súdiť.
My si myslíme, že keď je minulosť za nami, tak všetko prikryl prach zabudnutia a všetko odplávalo do stratena. Že sa so svojou minulosťou už nikdy nestretneme. Ale to je omyl. Len tá minulosť, ktorú Boh pochoval svojím odpustením, nás už nikdy nestretne, nikdy nebude na nás žalovať, nikdy nás neodsúdi. Preto zvesť, že v Božej ruke je i náš minulý čas, je evanjeliom, radostnou správou. Nemusíme utekať pred svojou minulosťou. Naopak, môžeme s ňou utekať k tomu, ktorý je Bohom veľkej milosti a hojného odpustenia. On i s našou minulosťou môže urobiť to, čo my nemôžeme. On ju môže odpustiť a pochovať. A čo je Bohom pochované, už nikto nevzkriesi. Je to pochované raz a navždy.
Určite máme pred sebou veľa plánov, úloh a dôležitých záležitostí. Ale najdôležitejšie zo všetkého je, aby sme sa do nového roku nevliekli so starými hriechmi. Aby minulosť zostala minulosťou a neprenášali sme ju so sebou do budúcnosti. Prejdime s naším Pánom ten minulý rok a vyznajme mu naše viny. Potom On položí na nás svoje prebodnuté ruky a povie: Odpustené sú tvoje hriechy.
Pane, ďakujeme, že odpúšťaš i všetky naše minulé hriechy.
