Článok patrí do série každodenných zamyslení nad knihou Exodus s názvom Do zeme zasľúbenia.
Hospodin povedal Mojžišovi: Ja vám zošlem chlieb, ktorý bude padať z neba. Ľud nech vychádza a naberie si, koľko bude každý deň potrebovať… Mojžiš a Áron povedali všetkým Izraelitom: Večer poznáte, že to bol Hospodin, kto vás vyviedol z Egypta, a ráno uzriete Hospodinovu slávu. Počul totiž vaše reptanie proti Hospodinovi. Veď čo sme my, že repcete proti nám? Mojžiš dodal: Poznáte to podľa toho, že Hospodin vám dá večer jesť mäso a ráno chlieb, aby ste sa nasýtili, a to napriek tomu, že počul, ako ste proti nemu reptali. Čo sme my? Nie proti nám repcete, ale proti Hospodinovi. Mojžiš povedal Áronovi: Povedz celej izraelskej pospolitosti: Predstúpte pred Hospodina, lebo počul vaše reptanie! Keď to Áron oznámil celej pospolitosti Izraelitov, obrátili sa k púšti a vtedy sa v oblaku zjavila Hospodinova sláva.
Exodus 16:4 – 10
Veď čo sme my, že repcete proti nám? Izraeliti adresujú svoje reptanie Mojžišovi a Áronovi (Ex 16:2) Obvinia ich, že ľud vyviedli z Egypta so zlým úmyslom: Vy ste nás však vyviedli na púšť… (Ex 16:3). Ale Mojžiš hovorí: Večer poznáte, že to bol Hospodin, kto vás vyviedol z Egypta… Pripísať si zásluhu na tom, čo urobil Boh, by bola svätokrádež. Tým by Ho okradli o slávu, ktorá patrí len Jemu. Podobne sa oveľa neskôr pýta apoštol Pavol: Veď ktože je Apollo? A kto je Pavol? Služobníci… (1Kor 3:5). Mojžiš nepodľahne pokušeniu pripísať si dôležitosť či zásluhy, ktoré mu nepatria. Pýta sa: Čo sme my? Pýcha priťahuje pozornosť na seba. Pokora však odvracia pozornosť od seba a priťahuje ju na Boha.
Hoci ľud reptá proti svojim vodcom, skutočným adresátom jeho reptania je Hospodin: Nie proti nám repcete, ale proti Hospodinovi. To je vážne upozornenie! Keď reptáme v ťažkých okolnostiach života, reptáme tým proti Bohu. Sťažujeme sa na to, akou cestou nás vedie. Prečo dopustil to i ono. Prečo sú iní ušetrení trápenia a my nie. A Mojžiš niekoľkokrát zdôrazní, že Hospodin počul, ako ste proti nemu reptali.
Ako sa Hospodin postaví k reptaniu svojho ľudu? Počuje ho, ale netrestá ho. Neskôr v podobnej situácii Boh reptanie ľudu potrestá. (pozri Nm 21:5-6) Prečo tu nie? Nie je jedno, či niekto reptá na začiatku cesty viery alebo po rokoch života s Bohom. Čo ešte pri deťoch prehliadneme, pri dospelých už nemôžeme. Boh tu jedná so svojím ľudom ako s deťmi, ktoré stoja na začiatku cesty viery. Preto s nimi jedná zhovievavo, milostivo. Sťažujú sa, že nemajú čo jesť? Hospodin vám dá večer jesť mäso a ráno chlieb, aby ste sa nasýtili… Kde ich Boh priviedol, tam sa o nich aj postará. A to napriek tomu, že počul, ako ste proti nemu reptali. Napriek tomu! Či to nie je aj naša skúsenosť? Že napriek nášmu reptaniu a nespokojnosti s Bohom sa On voči nám zachoval nesmierne milostivo?! Napriek tomu, ako sme sa my zachovali voči Nemu?! Napriek nášmu zlyhaniu!
Pane, ďakujeme, že s nami nenakladáš podľa našich previnení, ale podľa svojej milosti!
Každodenné zamyslenia sú prevzaté z publikácie DO ZEME ZASĽÚBENIA – úvahy na každý deň.
Ak by ste si chceli zakúpiť tlačenú knihu (10,- €) zamyslení, kontaktujte nás emailom.
