Článok patrí do série každodenných zamyslení nad knihou Exodus s názvom Do zeme zasľúbenia.
Z tváre do tváre sa Hospodin zhováral s vami na vrchu priamo z ohňa. Ja som vtedy stál medzi Hospodinom a vami, aby som vám oznámil Hospodinovo slovo, lebo ste sa báli ohňa a nevystúpili ste na vrch. Hospodin povedal: Ja som Hospodin, tvoj Boh, ktorý ťa vyviedol z Egypta, z domu otrokov.
Deuteronómium 5:4 – 6
Na vrchu Horeb bol Izrael svedkom audiovizuálneho zjavenia. Niečo počul a niečo videl. Počul Hospodinov hlas a videl Hospodinovu svätosť, symbolizovanú ohňom. Oheň mu naháňal strach. Bránil mu v tom, aby vystúpil na vrch a počul, čo Boh hovorí. Preto Mojžiš zaujal svoje miesto prostredníka medzi Bohom a ľudom: Ja som vtedy stál medzi Hospodinom a vami, aby som vám oznámil Hospodinovo slovo.
Čím začína Hospodin? Svojím predstavením sa. Toto sebapredstavenie Boha, ktoré tvorí úvod k Dekalógu, je mimoriadne dôležité. Lebo Hospodin sa tu predstaví ako Boh, ktorý vyviedol Izrael z egyptského otroctva. Teda ako Vysloboditeľ a Vykupiteľ svojho ľudu. To znamená, že Božím prikázaniam predchádza Božie vykúpenie. Boh najprv urobil niečo pre ľud a až potom žiada niečo od svojho ľudu. Najprv mu daroval slobodu a potom ho zaviazal k poslušnosti. Najprv sa dal poznať ako Vykupiteľ, ktorý zachraňuje. A potom sa dal poznať ako Zákonodarca, ktorý prikazuje. Izrael najprv dostal slobodu a až potom dostal zákon, prikázania, ako žiť na slobode.
To poradie je veľmi dôležité. Boh nedal Izraelu svoje prikázania, keď bol ešte v Egypte, v otroctve. Nepovedal mu: Ak zachováš moje prikázania, vyslobodím ťa z otroctva. Boh mu dal svoje prikázania až na slobode, na vrchu Horeb a hovorí: Preto, že som vás vykúpil z otroctva, zachovávajte moje prikázania. Desatoro nebolo dané ako podmienka spasenia. (Keď ho zachováš, budeš spasený.) Bolo dané ako dôsledok spasenia. (Preto, že si bol spasený, zachovávaj moje prikázania.) Desatoro nemáme poslúchať preto, aby sme boli spasení, ale preto, že sme boli spasení.
To prvé, čo Izrael počul na Horebe, bol Boží indikatív. Boh mu oznámil, čo On urobil pre neho. A až potom počul Boží imperatív, čo on, Izrael, má urobiť pre Boha. Každý Boží imperatív – smieš, nesmieš, budeš, nebudeš – je založený na Božom indikatíve: Ja som Hospodin, ktorý som ťa vykúpil, zachránil, vyviedol. Lebo Boh najprv dáva, potom žiada. Najprv urobí niečo pre nás a potom žiada niečo od nás. Ako dobre, že to nie je opačne!
Pane, ďakujeme, že všetko v našom živote začína tvojím milostivým dielom spásy!
Každodenné zamyslenia sú prevzaté z publikácie DO ZEME ZASĽÚBENIA – úvahy na každý deň.
Ak by ste si chceli zakúpiť tlačenú knihu (10,- €) zamyslení, kontaktujte nás emailom.
