Článok patrí do série každodenných zamyslení nad knihou Exodus s názvom Do zeme zasľúbenia.
Mojžiš počul, že ľud narieka, každý pri v chode do svojho stanu, rod vedľa rodu. Hospodin sa veľmi rozhneval. Ani Mojžišovi sa to nepáčilo a vyčítal Hospodinovi: Prečo tak zle zaobchádzaš so svojím služobníkom? Prečo som u teba nenašiel priazeň, že si na mňa uvalil všetku ťarchu tohto ľudu? Či som ja splodil všetok tento ľud? Či som ho ja porodil, že mi vravíš: Nes ho vo svojom náručí ako dojka nosieva nemluvňa, do krajiny, ktorú som prísahou sľúbil ich otcom. Kde mám vziať mäso pre všetok tento ľud? Plačú a volajú ku mne: Daj nám mäso! Chceme sa najesť. Ja sám neunesiem ťarchu tohto ľudu. Je pre mňa priťažká. Ak chceš takto so mnou zaobchádzať, prosím, radšej ma zabi, ak som našiel u teba priazeň, aby som nemusel hľadieť na svoje nešťastie.
Numeri 11:10 – 15
Aj ľud sa sťažuje, aj Mojžiš sa sťažuje. Ale nie je sťažnosť ako sťažnosť. Sťažnosť ľudu sa zrodí z nevďačnosti. To, čo s Egyptom opustil, sa mu po čase stane žiadostivejšie a vzácnejšie ako to, čo s Bohom získal. Strata sa mu zdá byť väčšia ako zisk. Lebo vidí hojnosť v minulosti, ale nevidí slobodu v prítomnosti: Spomíname si na ryby, čo sme oddávna jedávali v Egypte, na uhorky, dyne, pór, cibuľu a cesnak (Nm 11:5). V prítomnosti vidí len ťažkosti, ale nevidí otrockú drinu v minulosti. Vidí mäso, ktoré nemá, ale nevidí mannu, ktorú má. Tak vidí svoj život ten, kto sa vnútorne nerozišiel so svetom. Keď na ceste za Kristom prídu ťažkosti a zápasy, diabol mu šikovne pripomenie ryby, uhorky, dyne, pór, cibuľu a cesnak, o ktoré prišiel. Aby pre „stratu“ nevidel, čo získal v Kristovi.
Sťažnosť vodcu ľudu, Mojžiša, sa zrodí z vyčerpanosti: Ja sám neunesiem ťarchu tohto ľudu. Je pre mňa priťažká. Celá ťarcha jeho vodcovstva doľahne na neho práve vo chvíli, keď počuje, že ľud narieka, každý pri v chode do svojho stanu, rod vedľa rodu. A nezostane len pri nariekaní. Mojžiš hovorí Bohu: Plačú a volajú ku mne: Daj nám mäso! Chceme sa najesť. Ľud žiada od neho nemožné. Právom sa Mojžiš pýta: Kde mám vziať mäso pre všetok tento ľud? K takýmto situáciám dochádza aj dnes, keď si ľudia v cirkvi pomýlia kazateľa so vzpieračom. Keď majú nereálne očakávania. Naložia na neho čoraz väčšiu záťaž. Keď sa mu naloženú „činku“ podarí zdvihnúť, zožne potlesk a obdiv. Ale ak sa pod záťažou zrúti, má smolu. Musí odísť a zbor si pozve ďalšieho „vzpierača“.
Mojžiš je ako vzpierač, ktorý zistí, že „činku“ už zdvihnúť nevládze. Preto hovorí Bohu: … prosím, radšej ma zabi… Zomrieť by bolo lepšie ako žiť. Ale Boh nevypočuje jeho prosbu. Lebo On nalomenú trstinu nedolomí a hasnúci knôtik nedohasí (Iz 42:3). Ako dobre, že nie! Ani vtedy, ani dnes!
Pane, odpusť nám, keď sa viac sťažujeme ako pomáhame!
Každodenné zamyslenia sú prevzaté z publikácie DO ZEME ZASĽÚBENIA – úvahy na každý deň.
Ak by ste si chceli zakúpiť tlačenú knihu (10,- €) zamyslení, kontaktujte nás emailom.
