Článok patrí do série každodenných zamyslení z rôznych textov Starej i Novej zmluvy vydaných pod názvom Svetlo môjmu chodníku.
Hospodin si na nebi upevnil trón, nad všetkým vládne jeho kráľovská moc. Dobrorečte Hospodinovi jeho anjeli, silní hrdinovia, čo jeho príkazy plníte a poslúchate hlas jeho slova! Dobrorečte Hospodinovi všetky jeho zástupy, jeho služobníci, čo plníte jeho vôľu! Dobrorečte Hospodinovi všetky jeho diela na všetkých miestach, kde panuje! Dobroreč Hospodinovi, moja duša!
Žalm 103:19–22
Hospodin si na nebi upevnil trón… Alebo podľa iného prekladu: Hospodin postavil svoj trón na nebesiach… (Roh). Trón je symbol zvrchovanej moci, autority a vlády. Symbol kráľovského majestátu. Preto nie je jedno, kto na ňom sedí. Komu patrí. Trón, o ktorom hovorí žalmista, patrí Bohu. On si postavil svoj trón. A nepostavil ho niekde na bezvýznamnom mieste, ale na nebi. Na vyvýšené miesto vo vesmíre, takže ho nič nemôže ohroziť. Stojí mimo dosahu akýchkoľvek nepriateľských či protibožských síl.
A keďže nad všetkým vládne jeho kráľovská moc, niet takého miesta, o ktorom by to neplatilo. Ani ten najvzdialenejší kút v tomto svete nie je vyňatý spod jeho kráľovskej moci. Niekedy môžeme byť v pokušení o tom pochybovať. Pri pohľade na dianie vo svete sa nám zdá, že Boh síce vládne hore na nebi, ale tu dolu vládnu iné sily. Temné sily. Deštruktívne moci zla.
Ale žalmista, a s ním i celá Biblia, pozná iba jediného zvrchovaného Pána a Kráľa, ktorým je Hospodin. On sa so svojou kráľovskou mocou (okrem svojho Syna) s nikým deliť nebude. Z toho vyplýva potešujúca zvesť. A síce, že dianie vo vesmíre, vo svete, v dejinách ľudstva i v našom osobnom živote nie je ponechané napospas nejakej slepej náhode či nešťastnej nehode. Nie. Lebo na tróne celého vesmíru sedí Hospodin. Nech sa na zemi deje, čo sa deje, nič sa neudeje bez vedomia a vôle Toho, ktorý sedí na tróne. Svet živý i neživý, svet mikrokozmu i makrokozmu, dejiny národov i jednotlivcov – to všetko má jediného Vládcu, Hospodina. Nemusíme rozumieť tomu, ako vládne, ale máme ďakovať, že vládne.
Preto Jemu samému patrí dobrorečenie, česť i chvála. Nielen od žalmistu, ale aj od všetkých bytostí v nebi i od všetkých jeho diel, ktoré jeho ruky vytvorili. Svet živý i neživý, ústa jednotlivcov i ústa zástupov sa majú zapojiť do všeobecnej oslavy Hospodina, ktorý vládne nad všetkým. A keď ústa všetkých, potom aj naše ústa. Moje i tvoje. Preto: Dobroreč Hospodinovi, moja duša!
Pane, ani my nechceme ostať nemí, keď celý vesmír chváli tvoje veľké meno!
