Článok patrí do série každodenných zamyslení nad knihou Genezis s názvom Ako bolo na počiatku.
Na celej zemi bola jednotná reč a jednotné slová. Keď sa ľudia pohli od východu, našli rovinu v krajine Šineár a usadili sa tam. Povedali si medzi sebou: Poďme, narobme si tehál a vypáľme ich. Tehly používali namiesto kameňa a asfalt namiesto malty. Potom povedali: Poďme, vybudujme si mesto a vežu, ktorá svojím vrcholom bude siahať do neba. Tak sa preslávime a nerozptýlime sa po celej zemi.
Genezis 11:1-4
Po potope sa zem opäť začína zaľudňovať. Z Noachových synov vzídu rody, kmene, národy (Gn 10). Na začiatku tvorí ľudstvo jednu veľkú rodinu, ktorá je spojená spoločným jazykom aj bydliskom. Ním je územie neskôr známe ako Mezopotámia. Bohom daná schopnosť premieňať a podmaniť si svoje životné prostredie sa prejaví aj tu. Človek vynašiel nový stavebný materiál. Neboli tam skaly, tak začne s pálením tehál. Vynašiel aj novú stavebnú technológiu. Nebola tam malta, tak ju nahradí smolou, asfaltom.
Nový objav hneď vedie k nadšeniu z nových možností: Poďme, vybudujme si mesto a vežu… Čím je však tento veľkolepý projekt motivovaný? Pýchou: Tak sa preslávime… Človek začne snívať sen o veľkolepej budúcnosti. O novej spoločnosti, ktorá človeku prinesie slávu a bezpečie na zemi. Je to kolektívny pokus vybudovať raj na zemi.
Ale tento projekt je zároveň motivovaný strachom: … a nerozptýlime sa po celej zemi. Ľudia chcú vyliečiť svoj strach a obavy z rozptýlenia stavbou veže, ktorá ich bude spájať, zjednocovať. To je paradox aj dnešného človeka. Na jednej strane pýcha z úžasných objavov a technických možností, na strane druhej strach a úzkosť z ohrozenia a samoty. Len nebyť sám. Len nezostať na život sám.
Aké miesto má v tomto projekte Boh? Žiadne: Poďme, vybudujme si vežu, ktorá svojím vrcholom bude siahať do neba. Nie doslovne, ale obrazne. Čo tým chcú povedať? Nebo je miesto, kde prebýva Boh. Ale Boh určil človeku miesto pod nebom, teda na zemi, nie na nebi. Stavitelia však chcú prekročiť hranicu, ktorá delí človeka od Boha. Chcú zaujať miesto, ktoré patrí Bohu. Zosadiť Ho z trónu a posadiť tam seba. Aby neplatilo: Sláva na výsostiach Bohu!, ale: Sláva na výsostiach človeku! Celý projekt teda smeruje k tomu, aby človek zaujal Božie miesto. Ako dobre, že takýto projekt je už dopredu odsúdený na neúspech!
Pane, odpusť nám všetko naše úsilie, ktoré je motivované pýchou!
Každodenné zamyslenia sú prevzaté z publikácie AKO BOLO NA POČIATKU – úvahy na každý deň vydanej v roku 2021.
Ak by ste si chceli zakúpiť tlačenú knihu (10,- €) zamyslení, kontaktujte nás emailom.
