Článok patrí do série každodenných zamyslení z Lukášovho evanjelia s názvom … a začali sa radovať.
Otče náš… posväť sa meno tvoje.
Lukáš 11: 2
Prečo táto prosba? Preto, lebo Božie sväté meno sa v ústach ľudí stalo tým, čím sa v ich rukách stáva vzácna bankovka. Na začiatku, keď je bankovka prvýkrát pustená do obehu, je čistá, nepoužitá, nedokrčená. Ale čím dlhšie je v obehu, tým viac sa stáva ošúchanou, dokrčenou, znečistenou. Tak je to aj s Božím menom tu na zemi. Čím dlhšie je Božie meno „v obehu“ medzi ľuďmi, tým viac je to s ním ako s dlhodobo používanou bankovkou. Je znečistené, zovšednené, potupené, znevážené.
Preto si Božie dieťa praje, aby meno jeho Otca nebolo zneucťované, ale uctievané. Aby nebolo zneužívané, ale v bázni používané. Aby nebolo znesväcované, ale posväcované. Čo znamená posvätiť Božie meno? Oddeliť ho od všetkého nesvätého, všedného, čo ho zneucťuje, znevažuje, hanobí. Prinavrátiť mu jeho pôvodnú úctu, vážnosť a hodnotu. Dať mu medzi ostatnými menami výlučné miesto, aké patrí len Božiemu menu. To najvyššie a najčestnejšie.
Kto prosí o posvätenie Božieho mena, musí začať od seba. V našom živote je totiž veľa vecí, pod ktoré sa Boh nemôže podpísať svojím svätým menom. Vecí, pod ktorými stojí len naše nesväté meno. Len to, čo Boh môže podpísať svojím menom, je sväté. Preto modliť sa za posvätenie Božieho mena znamená prosiť: Otče, pomôž mi žiť tak, aby si sa Ty mohol podpísať pod všetky moje myšlienky, slová, činy, motívy aj postoje. Nech je posvätené tvoje meno v mojom živote a to všetkým, čo robím a ako žijem. Nech je posvätené v mojej rodine, na mojom pracovisku, vo všetkých mojich vzťahoch. Božie dieťa je zodpovedné za posväcovanie Božieho mena vo vlastnom živote aj v prostredí, v ktorom žije.
Pane, pomôž nám posväcovať meno nášho Otca svojím životom!
Každodenné zamyslenia sú prevzaté z publikácie . . . A ZAČALI SA RADOVAŤ – úvahy na každý deň vydanej v roku 2022.
Ak by ste si chceli zakúpiť tlačenú knihu (10,- €) zamyslení, kontaktujte nás emailom.
