Článok patrí do série každodenných zamyslení z rôznych textov Starej i Novej zmluvy vydaných pod názvom Svetlo môjmu chodníku.
O šesť dní vzal Ježiš so sebou Petra, Jakuba a Jána a vyviedol ich do ústrania na vysoký vrch. Tam sa pred nimi premenil. Rúcho mu tak zbelelo, že by ho nijaký bielič na svete nevedel tak vybieliť.
Marek 9:2–3a
O šesť dní vzal Ježiš so sebou Petra, Jakuba a Jána… Čo sa stalo pred šiestimi dňami? Ježiš oznámil učeníkom svoje utrpenie, zavrhnutie a smrť v Jeruzaleme. A učeníci pri počutí týchto slov prežijú nevýslovný šok a zdesenie.
Veď oni sú ľudia, ktorí celý svoj život, celú svoju budúcnosť vsadili na Ježiša. S Ježišom sa spájali všetky ich nádeje. A teraz sa dozvedia, že tento zasľúbený Mesiáš je na ceste na kríž, na miesto svojej popravy. Veď to je koniec, jeho aj ich! A ako keby toho nebolo dosť, Ježiš povie, že kríž nie je len pre Neho, ale aj pre nich. Právom sa mohli učeníci pýtať: Nepomýlili sme sa, keď sme celý svoj život vsadili na Ježiša? Čo ak sme vsadili na nesprávnu „kartu“? Odpoveď na ich otázky a pochybnosti príde o šesť dní neskôr. Tou odpoveďou je Ježišovo premenenie sa na vrchu, keď čítame: Tam sa pred nimi premenil. Rúcho mu tak zbelelo, že by ho nijaký bielič na svete nevedel tak vybieliť. Spod jeho chudobných šiat sa ukázala jeho božská hodnosť. Jeho sláva. (Lk 9:32)
Aký bol Ježiš predtým? Predtým bol jedným z nich. Vo všedné dni Ho videli ako človeka, ktorý sa oblieka ako oni, je, spí, pracuje, oddychuje, smeje sa a plače tak ako iní ľudia. Na pohľad obyčajný človek medzi obyčajnými ľuďmi. Ale na vrchu zistia, že Ježiš má aj inú, druhú tvár, ktorá bola dovtedy skrytá. Spoznávajú, že Ježiš je nielen jedným z nich. Taký ako ostatní. Ale že je zároveň úplne iný ako ostatní. Že On je z iného sveta, zo sveta Božej slávy. Že On nemá len ľudskú tvár, ale že má aj druhú, božskú tvár.
Preto je Ježiš v pravom slova zmysle mimozemšťan, ktorý sa na chvíľu stal pozemšťanom, aby nám zjavil ten Boží svet, skrytý za závojom času. A aby nám, pozemšťanom, svojou smrťou otvoril dvere do tohto Božieho sveta slávy. Tej slávy, ktorú On načas opustil kvôli nám. Vzdal sa jej kvôli nám, aby ju získal aj pre nás. Za cenu vlastného života. Aby sa tak mohla splniť jeho prosba: Otče, chcem, aby aj tí, ktorých si mi dal, boli so mnou tam, kde som ja; aby videli moju slávu…(Jn 17:24).
Pane, ďakujeme, že raz aj my budeme vidieť tvoju slávu! Nielen na chvíľu, ale na veky!
