Izrael, čakaj na Hospodina, lebo u Hospodina je milosť a od neho je plné vykúpenie. On vykúpi Izrael zo všetkých jeho neprávostí.
Žalm 130:7-8
Pútnik končí svoju pieseň svedectvom o Bohu. Len osobná skúsenosť s Bohom môže viesť k osobnému svedectvu o Bohu. Len ten, kto má skúsenosť s Božím odpustením, môže vydávať svedectvo o Bohu, ktorý odpúšťa.
Čo je obsahom pútnikovho svedectva? Nesvedčí o sebe, ale o Bohu. Nehovorí o svojej biede, ale o Božej spáse. Hospodin, jeho vykúpenie – to tvorí obsah jeho svedectva. V tom slove vykúpenie každý Izraelita počul slovo výkupné. Vykúpenie je o zaplatení výkupného. Len výkupné vedie k vykúpeniu a len vykúpenie umožňuje odpustenie.
Toto Boh pripomínal svojmu ľudu celé stáročia. To bol zmysel obetného systému Izraela, Božieho ľudu Starej Zmluvy. Niet odpustenia bez vyliatia krvi, bez zaplatenia výkupného, ktorým je krv. Krv zvestuje, čo robí hriech. Hriech zabíja, usmrcuje, lebo trestom za hriech je smrť. Ale ak nemá tiecť krv človeka, musí tiecť krv zvieraťa ako náhrada za človeka.
Toto všetko náš pútnik vie. Vie o Bohu, u ktorého je odpustenie. Vie o Bohu, u ktorého je i plné vykúpenie. Ale ešte nevie o Bohu, ktorý v jednej osobe je Vykupiteľom i výkupným. Boh, ktorý vykupuje i Boh, ktorý sa sám stáva výkupným. Ešte nevie o Bohu, ktorý to výkupné zaplatí sám osobne vo svojom Synovi, ktorý o sebe povedal: Syn človeka prišiel, aby dal svoj život ako výkupné za mnohých. (Mk 10,45) Áno, Boh, u ktorého je vykúpenie, neváha za nás zaplatiť akékoľvek výkupné. Odpustenie, ktoré nás nič nestálo, Boha stálo všetko.
Náš pútnik vie o Bohu, ktorý počuje volanie i z najväčších hlbín a priepastí hriechu. Ale ešte nevie o Bohu, ktorý vo svojom Synovi do týchto hlbín a priepastí i sám zostúpi. A z tejto priepasti hriechu, smrti a zatratenia sa ozve ten najstrašnejší výkrik v dejinách ľudstva: Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?
Pane, veľkosť tvojho vykúpenia vidíme na veľkosti výkupného, ktoré si za nás zaplatil! Ďakujeme Ti!
