Článok patrí do série každodenných zamyslení nad knihou Exodus s názvom Do zeme zasľúbenia.
Mojžiš sa rýchlo sklonil až po zem, klaňal sa a hovoril: Pane, ak som získal tvoju priazeň, prosím, Pane, poď medzi nás! Je to síce tvrdošijný ľud, ale odpusť nám viny a hriechy a prijmi nás ako svoje vlastníctvo.
Exodus 34:8 – 9
Mojžiš síce nevidel, čo si prial vidieť, Božiu slávu. Ale miesto toho počul niečo, čo ho privedie na kolená: Mojžiš sa rýchlo sklonil až po zem, klaňal sa… Boh mu nezjavil to, ako vyzerá. Zjavil mu to, aký je On Boh. Zjavil mu svoje srdce, ktoré je milosrdné, ľútostivé, zhovievavé, milostivé a verné. A na Božie sebazjavenie Mojžiš odpovedá svojím pokorným uctievaním Boha. To je odozva, ktorú má v človeku vyvolať poznanie Boha. Mojžiš spoznal, ako hlboko sa Boh sklonil k nemu, preto sa on hlboko skláňa pred Ním.
Ale Božie sebazjavenie nevedie Mojžiša len k pokornému klaňaniu sa, ale aj k pokornej prosbe: Prosím, ak som našiel milosť v tvojich očiach, ó Pane, prosím, nech ide Pán v našom strede… (Roh) (2M 34:9). Mojžiš nestojí pred Bohom sám za seba. On pred Ním stojí aj za ľud ako prostredník medzi ľudom a Bohom. A pre budúcnosť Božieho ľudu nie je nič také dôležité ako práve Božia prítomnosť v jeho strede. Ísť bez Boha? To radšej ani nejsť: Ak nepôjdeš s nami, ani nás odtiaľto nevyvádzaj (Ex 33:15)! Preto prosí: Pane, poď medzi nás! Veď Božia prítomnosť bude jediný dôkaz o tom, že Mojžiš spolu s ľudom našiel milosť v Božích očiach. (Ex 33:16)
Aký je to ľud, ktorého má Boh „poctiť“ svojou prítomnosťou a sprevádzaním? Je to síce tvrdošijný ľud… Práve toto bol dôvod, pre ktorý Boh nechcel ísť s ľudom: Ja však nepôjdem s vami, lebo ste tvrdošijný ľud. Inak by som vás musel cestou vyhubiť (Ex 33:3). A na tom sa nič nezmenilo. Mojžiš dáva Bohu za pravdu. Práve preto prosí za ľud, že je taký, aký je. Je to ľud tvrdej, nepoddajnej šije. Ale na čom Mojžiš založí svoju prosbu? Na tom, čo mu Boh zjavil o sebe. Veď Hospodin povedal sám o sebe, že preukazuje milosť tisícom, odpúšťa vinu, zločin a hriech (Ex 34:7). Na to sa Mojžiš odvolá. Preto má odvahu prosiť o odpustenie, keď hovorí: … ale odpusť nám viny a hriechy a prijmi nás ako svoje vlastníctvo.
Božia prítomnosť v strede ľudu bez Božieho odpustenia ľudu nie je možná. Mojžiš sa pritom nedištancuje od hriešneho ľudu, ale sa s ním stotožňuje aj v jeho hriechu. Nehovorí: odpusť im, ale hovorí: … odpusť nám… A nielen odpusť, ale aj prijmi nás ako svoje vlastníctvo. Veď nie ľud vlastní Boha, ale Boh vlastní ľud. Ako dobre, že je to tak! Lebo Boh si svoje vlastníctvo stráži ako oko v hlave.
Pane, čo by sme boli bez tvojho odpustenia?!
Každodenné zamyslenia sú prevzaté z publikácie DO ZEME ZASĽÚBENIA – úvahy na každý deň.
Ak by ste si chceli zakúpiť tlačenú knihu (10,- €) zamyslení, kontaktujte nás emailom.
