Článok patrí do série každodenných zamyslení nad knihou Exodus s názvom Do zeme zasľúbenia.
Po dlhšom čase egyptský kráľ zomrel. Izraeliti však stále stenali a kričali pod ťarchou nútených prác. Ich volanie o pomoc v otroctve vystupovalo k Bohu. Boh počul ich nárek a spomenul si na svoju zmluvu s Abrahámom, Izákom a Jákobom. Zhliadol na synov Izraela a vzal si to na vedomie.
Exodus 2:23 – 25
Keď Boží ľud začne volať k Bohu o pomoc, nám, čitateľom Biblie sa zrazu naskytne výnimočný pohľad. Ako keby sa pred nami na chvíľu odhrnul záves a my máme možnosť nazrieť za oponu. Nazrieť do toho neviditeľného Božieho sveta, aby sme videli, čo sa deje v nebi, keď sa Boží ľud modlí na zemi. A ten pohľad je nesmierne povzbudzujúci. Volanie o pomoc vystúpi k Bohu, ktorý počuje, lebo má uši, ktoré nie sú hluché. Vystúpi k Bohu, ktorý vidí, lebo má oči, ktoré nie sú slepé. Vystúpi k Bohu, ktorý pamätá, lebo má pamäť, ktorá nezabúda. Vystúpi k Bohu, ktorý vie, lebo má dokonalé poznanie našej situácie. A vie aj to, čo má v danej situácii urobiť. Nepotrebuje našu radu. Kto má takéhoto Boha, ktorý počuje, vidí, pamätá a vie, má dôvod modliť sa.
Ale čo je to, čo dá nebo do pohybu? Volanie ľudu o pomoc je založené na jeho utrpení: … stenali a kričali pod ťarchou nútených prác. Ale Božia odpoveď na prosbu jeho ľudu je založená nielen na jeho volaní, ale aj na Božej zmluve: Boh počul ich nárek a Boh sa rozpamätal na svoju zmluvu s Abrahámom, Izákom a Jákobom (2M 2:24). Keď Biblia hovorí, že Boh sa na niečo rozpamätal, neznamená to, že si spomenul na niečo, na čo predtým zabudol. Nie. Znamená to, že Boh nezabúda, ale si pamätá. A volanie ľudu len pripomenulo Bohu niečo, na čo On nikdy nezabudol. Čo je to? Jeho zmluva s praotcami viery, že raz vyvedie Izrael z Egypta a vovedie ho do zasľúbenej zeme.
Keď v Biblii čítame o Božej zmluve, môžeme miesto slova zmluva dosadiť slovo sľub. Lebo zmluva je spôsob, akým Boh dáva svoje sľuby. Dáva ich zmluvným, teda záväzným spôsobom. Robí to preto, aby ten, komu Boh niečo sľúbi, nemal najmenšie pochybnosti o platnosti tohto sľubu. Boh takto vychádza v ústrety našej slabej viere, našim pochybnostiam. Aj nová zmluva, o ktorej Kristus hovorí pri poslednej večeri je sľub, podpísaný jeho krvou na znamenie, že sľub o odpustení hriechov, o spasení je istý a platný pre všetkých, ktorým ho Boh dal. Čo Boh sľúbi, to aj splní. Čo sľúbil praotcom viery, to teraz splní. Lebo On je verný Boh, ktorý pamätá a nezabúda na svoje sľuby. Ani vtedy, ani dnes.
Pane, ďakujeme, že sa môžeme spoľahnúť na pravdivosť a platnosť tvojich sľubov.
Každodenné zamyslenia sú prevzaté z publikácie DO ZEME ZASĽÚBENIA – úvahy na každý deň.
Ak by ste si chceli zakúpiť tlačenú knihu (10,- €) zamyslení, kontaktujte nás emailom.
