Článok patrí do série každodenných zamyslení nad knihou Genezis s názvom Ako bolo na počiatku.
. . . veď prach si a do prachu sa vrátiš. Človek dal svojej žene meno Eva, pretože ona bola matkou všetkých živých.
Genezis 3:19 – 20
Boh oznámi človeku dôsledky jeho neposlušnosti. Každá oblasť života bude odteraz poznačená bolesťou. A najväčšia bolesť príde na konci v podobe smrti. Prečo bolesť, prečo smrť? Preto, aby nám v živote bez Boha nebolo dobre. Telesná bolesť nás upozorní na skrytú chorobu. Posiela nás k lekárovi. Tak je to aj s bolesťou v živote, o ktorej Boh hovorí človeku. Má nás upozorniť na to, že niečo nie je v poriadku. Že sme porušené bytosti, ktoré žijú v porušenom svete. Má nás viesť k tomu, aby sme začali hľadať pomoc. Aby sme ju hľadali u Boha, v „ambulancii“ nebeského Lekára. Bolesť je Božia reč k človeku.
Ako Adam zareaguje na túto Božiu reč? Človek dal svojej žene meno Eva, pretože ona bola matkou všetkých živých. Zo všetkého, čo mu Boh povedal, si muž vybral len jedno. Že život napriek jeho pádu pôjde ďalej. A že ten život pôjde ďalej cez jeho ženu, ktorá sa stane matkou jeho budúcich detí.
Adamova reakcia, ktorá nasleduje po Božom oznámení o smrti, je typická reakcia človeka, ktorý sa snaží zo svojho života vytesniť všetko, čo je rušivé, nepríjemné, bolestivé. My totiž máme taký vnútorný filter, ktorým filtrujeme informácie, ktoré k nám prichádzajú zvonka, z okolitého sveta, ale aj z nášho vnútra. A tieto informácie hovoria o tom, že žijeme v porušenom svete, v ktorom je veľa bolesti, utrpenia a zla. Rovnako naše vnútro vysiela signály o našej vlastnej porušenosti. Že ani s nami nie je niečo v poriadku.
Ale my si z týchto informácií vyberáme, filtrujeme ich. Dnu pustíme len to, čo nám vyhovuje. Čo by nás mohlo vnútorne zraniť, znepokojiť, zneistiť, to sa snažíme vytesniť, obrniť sa voči tomu. Z reality života si vyberáme len to príjemnejšie. To robí Adam. Posledné slová Boha sú o smrti. Ale on miesto pokorného sklonenia sa pred Bohom upne svoju nádej na Evu ako na budúcu matku. Ako na nositeľku života. V nej vidí útočisko pred ťaživou skutočnosťou smrti. Aké nezmyselné! Také nezmyselné sú i všetky naše pokusy unikať pred realitou života. Bolesť v živote liečiť falošnými nádejami a povrchnou zábavou.
Pane, odpusť nám, keď neraz v živote hľadáme náhradné riešenia miesto Teba!
Každodenné zamyslenia sú prevzaté z publikácie AKO BOLO NA POČIATKU – úvahy na každý deň vydanej v roku 2021.
Ak by ste mali záujem o tlačenú knihu (10,- €) zamyslení, kontaktujte nás emailom.
