Článok patrí do série každodenných zamyslení z rôznych textov Starej i Novej zmluvy vydaných pod názvom Svetlo môjmu chodníku.
Raz v sobotu Ježiš prechádzal cez obilné pole. Cestou jeho učeníci začali trhať klasy. Farizeji mu hovorili: Pozri, robia v sobotu, čo neslobodno. On im povedal: Nikdy ste nečítali, čo urobil Dávid, keď bol hladný a nemal čo jesť on i tí, čo boli s ním? Ako za veľkňaza Abiatára vstúpil do Božieho domu, jedol posvätné chleby a dal i tým, čo boli s ním, hoci to bolo dovolené jesť len kňazom? I povedal im: Sobota bola ustanovená pre človeka a nie človek pre sobotu. Preto Syn človeka je pánom aj nad sobotou.
Mk 2:23–28
Ako ľahko vznikne spor o to, čo je a čo nie je dovolené! Učeníci cestou cez pole trhajú klasy, čo farizejská tradícia považovala za určitý druh žatvy a teda za prácu, ktorá bola v sobotu zakázaná. Preto Ježišovi hovoria: Pozri, robia v sobotu, čo neslobodno.
On im povedal: Nikdy ste nečítali… ? Oproti autorite tradície Ježiš stavia autoritu Písma. Jedine Písmo si môže robiť nárok na našu poslušnosť. Lebo Písmo má božský pôvod, tradícia ľudský. Preto Písmo je záväzné, tradícia nie. Nikdy ste nečítali, čo urobil Dávid, keď bol hladný a nemal čo jesť on i tí, čo boli s ním? Ježiš sa preto odvolá na túto udalosť zo života Dávida a jeho družiny, lebo On nie je nikto iný ako Syn Dávidov.
Ako Dávid bol pomazaný Samuelom za kráľa Izraela, tak aj Ježiš je pomazaný Duchom za Kráľa Izraela. Keď Dávid so svojou družinou jedol chleby určené kňazom bez toho, aby sa tým previnil, hoci to bolo dovolené jesť len kňazom, rovnako sa neprevinil ani Ježiš s učeníkmi tým, že trhali klasy, rukami mrvili zrno a jedli (Lk 6:1). Dávidova družina jedla chleby na základe Dávidovej autority: … a dal i tým, čo boli s ním… Tak aj učeníci jedli zrno na základe Ježišovej autority: Syn človeka je pánom aj nad sobotou. Preto aj prikázaniu o sobote vracia jeho pôvodný zmysel: Sobota bola ustanovená pre človeka a nie človek pre sobotu.
Konflikt Ježiša s farizejmi o sobotu je vlastne konfliktom Písma s tradíciou. Pre farizejov bola normou tradícia. Pre nás je normou Písmo, čiže Ježišov výklad Písma. On ako Pán nad sobotou je autorizovaný vykladač aj prikázania o sobote. Len On nám môže povedať, čo je a čo nie je dovolené. Veď nielen farizeji vtedy, ale aj kresťania dnes si vytvárajú zbožné tradície. Nepísanú predstavu o tom, čo kresťan smie a čo nie. Lenže zachovávať tradíciu je ľahšie ako zachovávať Písmo. Lebo tradícii ide o vonkajšie prejavy zbožnosti. Písmo však so svojimi nárokmi mieri na naše srdce.
Pane, pomôž nám merať sa Písmom a nie tradíciou!
