Článok patrí do série každodenných zamyslení nad knihou Exodus s názvom Do zeme zasľúbenia.
A synovia Izraelovi vzdychali od ťažkej roboty a kričali, a ich volanie o pomoc vystúpilo hore k Bohu od tej roboty. A Boh počul ich nárek, a Boh sa rozpamätal na svoju zmluvu s Abrahámom, Izákom a Jakobom. A Boh videl synov Izraelových a Boh zvedel.
Exodus 2:23 – 25 (Roh)
Doteraz sme sledovali, čo sa dialo na zemi. Ako sa z Izraela, slobodného národa, stal národ otrokov. Ako bol kruto utláčaný egyptskými otrokármi, takže synovia Izraelovi vzdychali od ťažkej roboty a kričali. Ale teraz sledujeme, čo sa deje v nebi, kde ich volanie o pomoc vystúpilo hore k Bohu. A z tohto pohľadu sa zrodí nádej pre Boží ľud. Lebo nebo nie je prázdne. Prebýva v ňom Boh, ktorý počuje, pamätá, vidí a vie.
Ale čo je to, čo dá nebo, teda Boha do pohybu? Je to volanie jeho ľudu o pomoc, jeho nárek, ktorý Boh počuje? Alebo je to Božia zmluva, ktorú Boh kedysi dávno uzavrel s Abrahámom, Izákom a Jákobom, na ktorú sa teraz Boh rozpamätal? Inak povedané: Sú to modlitby Božieho ľudu, alebo Božia vernosť jeho sľubu, ktorá dá nebo do pohybu? Je to jedno aj druhé. Z ľudskej strany, z perspektívy zeme sú to modlitby, volanie o pomoc, ktoré Boha pohnú k činu. Lebo čítame: A Boh počul ich nárek… Ale z Božej strany, z perspektívy neba je to Božia vernosť jeho sľubom. Lebo čítame: … a Boh sa rozpamätal na svoju zmluvu s Abrahámom, Izákom a Jakobom.
Ako môže platiť jedno aj druhé, prezradí práve dnešný text. Je tu Božia zmluva, sľub daný praotcom. Ale Boh sa rozpamätá na tento svoj sľub práve vtedy, keď k Nemu vystúpia modlitby jeho ľudu. Tu však stojíme pred veľkým tajomstvom modlitby: Ako sa modlitby Božích detí podieľajú na tom, čo Boh koná? Ako, to nevieme. To je práve to tajomstvo. Ale to, že sa podieľajú na tom, čo On koná, je isté. Lebo modlitby sú nástrojom, ktorý Boh používa pri napĺňaní svojich zámerov a plánov. On ich „zakomponoval“ do svojich plánov. Preto tu vedľa seba stoja modlitby Izraela aj Božia zmluva, sľub. Keby nebolo Božích sľubov, naše modlitby by boli zbytočné. Nemali by sme sa o čo oprieť a na čo odvolať. Ale Božie sľuby nerobia naše modlitby zbytočnými. Práve naopak. Lebo vďaka nim sa máme na čo odvolať a o čo oprieť. Práve preto, že Boh je verný svojim sľubom, že pamätá na zmluvu, ktorú s nami uzavrel v Kristovi, majú naše modlitby význam a zmysel. Nimi sa môžeme podieľať na tom, čo Boh činí.
Pane, nedal si nám svoje sľuby preto, aby sme sa modlili menej, ale viac. Odpusť, keď to nerobíme!
Každodenné zamyslenia sú prevzaté z publikácie DO ZEME ZASĽÚBENIA – úvahy na každý deň.
Ak by ste si chceli zakúpiť tlačenú knihu (10,- €) zamyslení, kontaktujte nás emailom.
