Šimon, Šimon, hľa, satan si vás vyžiadal, aby vás preosial ako pšenicu. Ale ja som za teba prosil, aby tvoja viera neochabla. A ty, až sa raz obrátiš, posilňuj svojich bratov.
Lukáš 22:31-32
Najťažšie chvíle v živote sú tie, pri ktorých sa nezachveje len naše srdce, ale i naša viera. Práve v takej situácii sa ocitnú Ježišovi učeníci počas Veľkej noci. Po troch rokoch spoločného života so svojím Pánom budú od Neho násilne odlúčení. Zrazu zostanú sami, bezradní, prestrašení, opustení a úplne zneistení. Udalosti Veľkej noci budú znamenať frontálny útok na ich vieru. Ježiš im odhaľuje duchovné pozadie tohto útoku, keď im hovorí: Šimon, Šimon, hľa, satan si vás vyžiadal, aby vás preosial ako pšenicu.
Zvláštne, tajuplné slovo! Je v ňom reč o satanovej žiadosti. To znamená, že učeníci nepatria satanovi. Nemá na nich, ale ani na nás žiadne právo. Nepatríme mu, lebo patríme Bohu. Preto si nás musí od Boha vyžiadať. Ako však satan pochodí so svojou žiadosťou u Boha? Vari dostane od neho súhlas k tomu, aby preosial tých, ktorí sú Boží? Tu stojíme pred veľkým tajomstvom. Boh na satanovu žiadosť hovorí svoje áno. Ale prečo? Nemal by Boh svojich radšej pred satanom chrániť? Boh sa o pšenicu nebojí a pliev škoda nebude. Nakoniec i satanské preosievanie musí slúžiť Božím zámerom s nami.
Čo je satanovým zámerom? Zničiť našu vieru. Čo je Božím zámerom? Zbaviť nás pliev. Preto sa i naša viera musí ocitnúť na site skúšok. Satan dúfa, že pri preosievaní nájde samé plevy. Ale jeho útok na vieru učeníkov narazí na Ježišovu protiofenzívu. Ale ja som za teba prosil, aby tvoja viera neochabla, hovorí Ježiš Petrovi. Tu stojí proti sebe satanovo úsilie zničiť našu vieru a Ježišov príhovor za zachovanie našej viery. Preosievanie je vážne, lebo sito drží v rukách satan. Ale Ježiš drží svoje ruky pod sitom. On vie, že v určitých situáciách zlyháme, padneme. Tak, ako to vedel o Petrovi. Keď však naša viera zlyhá a padne, padne do Ježišových prebodnutých rúk. Pšenica vždy padne do jeho rúk. A nikdy z nich nevypadne. Taká bola Petrova skúsenosť a taká je i naša.
Pane, ďakujeme za tvoje verné a milujúce ruky, ktoré držíš pod sitom!
