Článok patrí do série každodenných zamyslení nad knihou Genezis s názvom Ako bolo na počiatku.
Medzi sebou si vraveli: Naozaj sme sa previnili proti svojmu bratovi. Videli sme úzkosť jeho duše, keď nás úpenlivo prosil o zľutovanie, no nepočúvali sme ho, preto doľahlo na nás toto súženie. Rúben im povedal: Nevravel som vám, aby ste nehrešili proti tomu chlapcovi? No neposlúchli ste ma. Teraz sa máme zodpovedať za jeho krv. Oni však nevedeli, že Jozef im rozumie, lebo sa s nimi rozprával prostredníctvom tlmočníka. Jozef sa od nich odvrátil a zaplakal. Opäť sa k nim obrátil a zhováral sa s nimi. Nato spomedzi nich vybral Šimeóna a pred ich očami ho dal zviazať.
Genezis 42: 21 – 24
Keď Jozef obviní bratov z vyzvedačstva, hovoria: … sme statoční ľudia (v. 11). Ale teraz si medzi sebou hovoria: Naozaj sme sa previnili proti svojmu bratovi. Najprv obhajujú svoju nevinu, ale teraz spoznávajú svoju vinu. Takéto sebapoznanie je dielom Božieho Ducha. Čo teraz urobí Jozef? Je hlboko dojatý tým, čo práve počuje. Vidí, že svedomie jeho bratov je prebudené, že spoznali svoju vinu. Už mu nič nebráni v tom, aby sa im dal poznať. Aby ich objal a povedal: Odpúšťam vám.
Ale Jozef nič také nerobí. Premáha svoj plač a pokračuje vo svojom tvrdom zaobchádzaní s bratmi. Musí byť najprv tvrdý sám voči sebe, aby mohol byť tvrdý voči nim. Aby svojou láskou nepokazil to, čo tu koná Boh. Veď koľko toho človek pokazí svojou slabošskou láskou vo vlastnej rodine, aj pri deťoch, aj pri druhých! Keď Jozef nakoniec pustí bratov domov, ponechá si jedného z nich ako rukojemníka. Chce mať istotu, že privedú svojho najmladšieho brata na dôkaz, že hovoria pravdu.
Takto koná Jozef, veľmi tvrdo. Ale prečo? Jozef sa neponáhľa zvestovať odpustenie, lebo ani Boh sa neponáhľa. Na to musí dozrieť čas. A ten ešte nedozrel, pretože poznanie hriechu a vyznanie hriechu sú dve veľmi rozdielne veci. Poznanie viny majú bratia za sebou, ale vyznanie viny majú ešte len pred sebou.
Ale kde je Boží Duch pri diele, nemusíme sa báť, že niečo pri druhých zmeškáme. To len my svojou nedôverou a netrpezlivosťou všeličo urýchľujeme a tým len veľa pokazíme. Jozefovi nateraz stačí, že jeho bratia sa vracajú domov ako ľudia, ktorým Boží Duch prebudil svedomie. Do Egypta prišli s tým: Sme statoční ľudia. Ale domov sa vrátia s poznaním: Naozaj sme sa previnili. A to je nádejné. Veľmi nádejné.
Pane, prosíme, daruj nám sebapoznanie, ktoré nás privedie na kolená pred Teba!
Každodenné zamyslenia sú prevzaté z publikácie AKO BOLO NA POČIATKU – úvahy na každý deň vydanej v roku 2021.
Ak by ste si chceli zakúpiť tlačenú knihu (10,- €) zamyslení, kontaktujte nás emailom.
