Keď sa vydával na cestu, ktosi k nemu pribehol, padol pred ním na kolená a pýtal sa ho: Učiteľ dobrý, čo mám robiť, aby som získal podiel na večnom živote? Ježiš mu povedal: Prečo ma nazývaš dobrým? Nikto nie je dobrý, iba jediný – Boh! Poznáš prikázania: Nezabiješ, nescudzoložíš, nepokradneš, nebudeš krivo svedčiť, nebudeš podvádzať, cti si otca i matku.
Marek 10:17-19
Z rozhovoru o spasení sa stáva rozhovor o Bohu. Mládenec sústredil svoju pozornosť na potrebu svojej duše. Ale Ježiš obracia jeho pozornosť na Boha, ktorý jediný je dobrý. Otázka spasenia sa totiž nezačína riešiť z ľudskej strany, ale z Božej strany. Bez poznania Boha, bez konfrontácie s Ním sa otázka spasenia stáva úplne nezrozumiteľnou a nepochopiteľnou. Stane sa z nej nanajvýš mravná, či etická otázka, v ktorej ide o to, kto je lepší a kto horší. Ale keď stojím pred Bohom, už vôbec nejde o to, či som lepší, alebo horší než ten druhý. Ježiš hovorí: Nikto nie je dobrý, iba Boh. Jediným meradlom, ktorým mám merať dobrotu, teda to, čo je dobré a čo zlé, je Boží zákon. Preto Ježiš hovorí: Poznáš prikázania.
Prečo však Ježiš odkazuje mládenca na Boží zákon? Prečo mu hneď nepoukáže na seba ako na toho, ktorý je odpoveďou na jeho bytostnú potrebu spásy? Tam, kde sa rieši otázka spasenia, nemožno obísť Boží zákon. Ak má človek prežiť skutočné stretnutie s Kristom, musí najprv prežiť stretnutie s Božím zákonom. Stretnúť sa s Kristom znamená stretnúť sa s Božou milosťou a odpustením. Stretnúť sa s Božím zákonom znamená stretnúť sa s Božím odsúdením. Preto stretnutiu s Kristom musí predísť stretnutie so zákonom.
Boží zákon nám totiž nebol daný ako rebrík, po ktorom sa môžeme dostať do neba. Bol nám daný ako zrkadlo, v ktorom máme vidieť svoj hriech. To, že nikto z nás nie je dobrý, jedine Boh. Stretnúť sa s Božou milosťou bez toho, aby som sa stretol s Božím odsúdením, robí spasenie zbytočným. Ak nie som odsúdený, načo mi je potom milosť? Milosť bez odsúdenia stráca zmysel. Najprv musím byť odsúdený, aby som mohol byť omilostený. Najprv musím spoznať svoj hriech, svoju vinu, svoju porušenosť, aby som začal prosiť o milosť. Len vtedy prežijem radosť z omilostenia, keď prežijem hrôzu z odsúdenia.
Pane, ďakujeme, že omilosťuješ odsúdených!
