J. C. Ryle pravdivo hovorí, že hriech sa nám nikdy nepredstaví so všetkými svojimi úmyslami. Nepovie: „Som nebezpečný nepriateľ a chcem ťa navždy ničiť v pekle“ (z knihy Holiness, str. 9). Ukáže svoje lepšie stránky, ale skryje tie bolestivé. Ligoce sa, no neukáže, aký je smrteľný (Rim 6:23).
To nie je všetko, čo nám hriech neprezradí v čase pokúšania. Taktiež neodhaľuje, ako sa chystá ublížiť iným. Nikdy nepovie: „Som tvoj nebezpečný nepriateľ aj nepriateľ všetkých tvojich známych. Chcem vás spoločne zničiť v pekle a dostanem vás tam skrze vaše hriechy.“
Jedno z najväčších klamstiev o hriechu je, že naše hriechy (hlavne tie, ktoré považujeme za tajné alebo osobné) majú dopad len na nás samých a že jedine my, ak vôbec niekto, sme nimi ovplyvnení. Málokedy sa zamyslíme nad tým, aký má hriech dopad na naše okolie.
Hriech nikdy neostáva osamote
Aj keď hrešíme sami (nespavé oko neba nás vidí, no iní ľudia nie), náš hriech neostáva osamote. Putuje s nami a prechádza z tmy do oblasti vzťahov. Aj keď hrešíme osamote, naše hriechy sa stávajú súčasťou komunity. Herman Bavinck to úžasne znázorňuje príkladom našich predkov:
Adam a Eva zhrešili nielen osobitne, ale taktiež zhrešili ako manželia a ako rodičia. Hrali sa s vlastným osudom, s osudom ich detí a s osudom celého ľudstva. (z knihy The Christian Family, Kresťanská rodina, str. 10)
Samozrejme, že následky našich hriechov sa nerovnajú tým Adamovým. Jeho hriech bol prvým, naše sú až následné. Lenže rovnako ako Adam, nikdy nehrešíme izolovane a samostatne. Nikdy sa nehráme len s vlastným osudom a oddelene od iných. Každý človek hreší pripútaný k ďalším ľuďom. Keď zhrešíme, tak zhrešíme ako otcovia, matky, dcéry, synovia, susedia, kolegovia, občania a ak sme kresťania, tak ako súčasť Kristovho tela.
Návrhom, že niektoré hriechy ovplyvňujú len nás, diabol odoberá pozornosť od našich osobných bojov s úzkosťou, nespoznanou závisťou a skrytými zásobami pornografie. Vravíme si, že to ostane s nami, že si každý bude ležať na vlastnom lôžku, nik iný v tom s nami nebude.
Diabol je prefíkaným pavúkom. Omotáva svojimi skrytými pavučinkami tých, ktorým sme nikdy nechceli ublížiť. Skrýva, čo sa stane, keď nás kamarát poprosí o pomoc a nás vtedy zahltí bezmocnosť. Skrýva pred nami, aké má následky to, že sa staráme o názory iných a že si potom nevšímame vlastné deti. Skrýva ako všetky tie žiadostivé myšlienky znemožňujú, aby v nás pôsobila kresťanská bratská láska. Diabol sa nám neopováži pripomenúť, aké to má vedľajšie účinky. Rozptýlenie, strata nadšenia, zatvrdenie srdca, toto všetko zabíja našu lásku k Bohu a dobré skutky, ktoré konáme pre blížnych.
Chytľavá hlúposť
Predpokladám, že s týmto máme ako ľudia mnoho skúseností. Je to ale znázornené v Biblii? Príbeh za príbehom poukazuje na skrytý hriech, ktorý neostal skrytým. Vidíme to taktiež medzi múdrosťami v Knihe Prísloví.
„Múdry syn pôsobí otcovi radosť, ale bláznivý syn je žalosťou pre matku.“ (Prís 10:1) Hlupák nie je hlúpym len pre seba, ale taktiež hlúpym synom svojej matky. Keď Judáš, ktorý bol hrozným mužom, zradil Pána, spravil to nielen ako Judáš, ale aj ako „syn Šimona Iškariotského“ (Jn 13:2, 26).
V knihe Príslovia 10:16 sa dokonca píše: „Putuje k životu, kto si zachováva napomenutie, ale do bludu vedie, kto nedbá na karhanie.“ Otec, matka, dcéra či syn, ktorý odmieta Božie napomenutie, vedie nielen seba zlým smerom, ale aj iných ťahá so sebou ako silný prúd. Ich tvrdohlavosť neovplyvňuje len ich samých. Taktiež hlúpa manželka a matka strháva nielen svoj vzťah s Kristom, ale ťahá tak so sebou aj celú svoju rodinu. „Múdra žena si buduje dom, ale hlúpa ho vlastnými rukami rúca“ (Prís 14:1). Keď zasejeme semiačka, ktoré potešia telo, žneme skazu nielen v sebe, ale aj v iných oblastiach svojho života. Skaza, ktorú prijímame, sa rovná skaze, ktorú vydávame, hlavne svojim najbližším.
Proti Tebe samému?
Ak naše hriechy ozaj majú taký vážny, skrytý vplyv na iných, prečo v Žalm 51 Dávid ľutuje svoje vyslovene vážne hriechy proti Uriášovi (cudzoložstvo a vražda) týmto spôsobom?
Proti Tebe samému som zhrešil,
páchal som, čo je zlé v Tvojich očiach,
aby si Ty mal pravdu vo svojich rečiach
a bol si čistý vo svojom súde. (Ž 51:6)
Zhrešil jedine proti Bohu? Ozaj Dávid chcel, aby Uriášova rodina spievala z izraelského spevníka „proti Tebe samému som zhrešil, páchal som, čo je zlé v Tvojich očiach,“ ako keby ich milovaný, verný Uriáš nebol ohavne zradený a zavraždený?
Dávid to myslel tak, že v porovnaní s inými, zhrešil proti Bohu samému. Nedíval sa na svet humanitárnymi očami, nepovažoval priestupky proti ľuďom za vážnejšie ako tie proti Bohu.
Moderné vyznanie býva „zhrešil som proti človeku samému“. Dávid veľmi dobre vie, že má na svedomí Uriášovu smrť. „Vytrhni ma, ó Bože, z krvnej viny“ (Ž 51:16). Lenže aj v tom predovšetkým zradil svojho Stvoriteľa. Priznáva, že jeho hriechy sú hlavne proti Bohu. Zamyslíme sa ale nad tou pavučinkou následkov. Dávid zhrešil ako manžel, ako otec, ako syn Izaja, ako priateľ a spolubojovník Uriáša, ako kráľ Izraela a ako muž, ktorý mal aj po smrti veľký vplyv na mnoho synov, dcér, manželov, manželiek, občanov a duší. Zhrešil proti Bohu samému, ale následky toho hriechu neostali len s ním.
Poslušnosť nikdy neostáva osamote
Často až neskoro zistíme, že následky hriechu sú omnoho špinavšie a neovládateľné, ako sme si počas pokúšania predstavovali. To nás prináša k prekvapujúcemu protikladu.
Diabol tají ako nespravodlivosť ovplyvňuje iných, ale taktiež tají, aké majú na naše okolie pozitívne účinky každodenné skryté skutky lásky, viery a poslušnosti. Chce, aby sme si mysleli, že hriech a svätosť sú obe nepodstatné vánky vo vetre. Pravý opak je pravdou.
Všimol si si to v Prísloviach?
- „Múdry syn pôsobí otcovi radosť, ale bláznivý syn je žalosťou pre matku.“ (Prís 10:1)
- „Múdra žena si buduje dom, ale hlúpa ho vlastnými rukami rúca.“ (Prís 14:1)
Múdry muž nie je múdrym len pre seba, ale taktiež múdrym synom, ktorý teší svojho otca. Rozumná manželka a matka neudrží dar múdrosti len pre seba, ale buduje celú svoju domácnosť tou bázňou, láskou a poslušnosťou, ktorú voči svojmu Pánovi má.
Príslovia a rôzne príbehy v Biblii svedčia o tom, že „putuje k životu, kto si zachováva napomenutie, ale do bludu vedie, kto nedbá na karhanie“ (Ž 10:16). Nesmierne požehnanie dostávajú tí, ktorých prikrývajú Božie skryté pramene. Blahoslavený muž, ktorého srdce a myseľ premýšľajú nad Písmom, sa stáva stromom, ktorý dáva ovocie iným a ktorého lístie nevädne (Žalm 1).
Jedine Boh vie, koľko tisícok ľudí a situácií v budúcnosti ovplyvní to, že v istej chvíli vypneš obrazovku a začneš s pravidelnou modlitbou. Mierny pohyb kormidlom zmení smer obrovských lodí. Keď si ceníme Krista viac ako hriešne potešenia a keď veríme Jeho sľubom viac ako diablovým, tak sa ponoríme do oceánu požehnania. Tajné hriechy, tak ako skryté dobré skutky, „nemôžu zostať skryté“ (1Tim 5:25).
Poznámka redaktora: Preložené z anglického jazyka. Zdroj: Chcem viac
