Nezaradené

28. november

V prvý deň týždňa, včasráno, keď bola ešte tma, prišla k hrobu Mária Magdaléna a videla, že kameň je od hrobu odvalený.

Ján 20:1

Najťažšie cesty v živote človeka sú tie, ktoré vedú na cintorín. Cesty k hrobom, v ktorých ležia naši drahí. Práve na takej ceste vidíme Máriu Magdalénu v to prvé veľkonočné nedeľné ráno. Jej kroky vedú k hrobu jej milovaného Pána. K hrobu Toho, ktorý bol pre ňu všetkým, láskou jej života, zmyslom jej života, nádejou, silou a potešením jej života. V Ňom všetko mala, s Ním všetko stratila. Je to ťažká, preťažká cesta, na ktorej vidíme Máriu v to ráno. Niečo o tom vedia tí, ktorým smrť vzala ich drahých.

Čo je na tej ceste k hrobu našich blízkych také ťažké? To, že sa z nej vždy vrátime sami. Niečo sa medzi nás a nich postavilo, niečo nás oddelilo, priam bolestivo roztrhlo na dvoje. A my s tým nič neurobíme. Symbolom nezmeniteľnosti tohto bolestivého, násilného rozdelenia a odlúčenia je náhrobný kameň. Vždy, keď prídeme k hrobu svojich drahých, zistíme, že od našej poslednej návštevy sa nič nezmenilo. Hrob je stále zavalený, uzamknutý náhrobným kameňom. Ten ako keby naveky spečatil údel mŕtvych. Vždy znovu a znovu hlása zvesť o víťazstve smrti nad životom.

Lenže teraz naša cesta nevedie k hrobu našich drahých. Teraz ideme spolu s Máriou k inému, k Ježišovmu hrobu. A to, čo platí o všetkých hroboch tohto sveta, o jeho hrobe neplatí. Mária príde k hrobu a vidí, že kameň je od hrobu odvalený. Tak predsa sa našiel jeden hrob, z ktorého je kameň odvalený! Ježišov hrob. My už vieme, čo Mária ešte nevie. Vieme, čo znamená odvalený kameň. Ukrižovaný je vzkriesený! Ten, ktorý bol pochovaný, vstal a žije!

Naše kroky ešte neraz povedú na cintorín. Ešte neraz budeme stáť nad hrobmi, ktoré sú zavalené kameňom. Ale ak sú to hroby tých, ktorí žili s Kristom a umierali vo viere v Neho, môžeme sa na ich hroby pozerať vo svetle Ježišovho prázdneho hrobu. A nielen na ich, ale i na náš vlastný hrob. Môžeme ho už teraz vidieť vo svetle Kristovho vzkriesenia, ktoré je už za nami, i nášho vzkriesenia, ktoré je ešte pred nami. Lebo odvalený kameň z Ježišovho hrobu sa raz a navždy stal symbolom víťazstva života nad smrťou, symbolom Kristovho víťazstva.

Pane, ďakujeme, že svoj život môžeme žiť vo svetle tvojho vzkriesenia.


Každodenné zamyslenia sú prevzaté z publikácie AKO BOLO NA POČIATKU – úvahy na každý deň vydanej v roku 2021.

Ak by ste si chceli zakúpiť tlačenú knihu (10,- €) zamyslení, kontaktujte nás emailom.

Rastislav Betina

je kazateľ a teológ, ktorý miluje a nasleduje Pána Ježiša Krista. Štúdiu a vyučovaniu jeho Slova zasvätil celý svoj život. Jeho poslucháči, alebo čitatelia jeho výkladov proroka Jonáša, Apokalypsy, či knihy Genezis vedia, že ich prednášal a písal učeň Slova (Biblie) a majster slova (komunikácie). K rovnakej vášni Rasťo každoročne povzbudzuje aj ostatných ohlasovateľov Slova na Seminároch o zvestovaní Písma.

Rastislav Betina tiež napísal