Článok patrí do série každodenných zamyslení nad knihou Exodus s názvom Do zeme zasľúbenia.
Potom celá pospolitosť Izraelitov odišla od Mojžiša. Každý, kto bol ochotný a koho pobádala myseľ, prišiel s obetou pozdvihovania na zhotovenie stánku stretávania, na všetku jeho službu a na posvätné rúcha. Prichádzali muži i ženy s ochotným srdcom a prinášali náramky, krúžky, prstene, prívesky a všelijaké zlaté predmety. Každý, kto chcel obetovať Hospodinovi zlato, priniesol ho… Kto chcel priniesť obetu pozdvihovania Hospodinovi, priniesol to… Každý, kto mal akáciové drevo, súce na zhotovenie bohoslužobného diela, priniesol to. Aj všetky zručné ženy vlastnoručne priadli a prinášali hotovú priadzu… Všetky ženy, ktoré mali ochotné srdce a vrodenú zručnosť, priadli koziu srsť. Vodcovia prinášali ónyxové kamene a iné drahokamy na výzdobu efódu a náprsníka… Všetci muži a ženy ochotného srdca prinášali dobrovoľné dary Hospodinovi na zhotovenie diela, ktoré prostredníctvom Mojžiša rozkázal vykonať Hospodin.
Exodus 35:20 – 29
Mojžiš vyhlási celonárodnú zbierku na stavbu svätostánku. Ľud sa rozíde domov, každý do svojho stanu. Vo vzduchu visí otázka, s akou odozvou sa stretne výzva k zbierke. Na nej sa totiž ukáže, či aj ľudu záleží na tom istom, na čom záleží Bohu. Na čom záleží Bohu? Aby prebýval v strede svojho ľudu. Boh nechce byť ďaleko od svojho ľudu. Chce mu byť čo najbližšie, lebo On túži po svojom ľude. On miluje svoj vyvolený ľud, ktorý vyviedol z otroctva v Egypte. Preto chce spolu s ním zdieľať jeho údel. Bývať v stane ako ľud, putovať po púšti ako jeho ľud. Znášať s ním všetko, čo ho na ceste do zasľúbenej krajiny čaká. Takto je Boh ochotný stotožniť sa so svojím ľudom. Veď o mnoho rokov neskôr sa dokonca stane človekom, jedným z nás, aby žil náš život v stane svojho ľudského tela: Slovo sa stalo telom a stánilo medzi nami… (Ján 1:14). Tentokrát si Boh vo svojom Synovi postavil svoj „stan“ sám.
Odozva na výzvu k zbierke je mimoriadna. Každý, kto bol ochotný a koho pobádala myseľ, prišiel s obetou… Prichádzali muži i ženy s ochotným srdcom… a prinášali všelijaké zlaté predmety. Výzva sa však netýkala len materiálnych darov, ale aj ľudí, obdarovaných rôznou schopnosťou. Aj táto výzva padla na úrodnú pôdu: Všetky ženy, ktoré mali ochotné srdce a vrodenú zručnosť, priadli koziu srsť. Niekto má ochotné srdce, ale nemá vrodenú zručnosť. Iný má zas vrodenú zručnosť, ale nemá ochotné srdce. Ale kde sa stretne jedno i druhé, ochotné srdce a šikovné ruky, tam je o Božie dielo dobre postarané. Navyše keď k obetavému ľudu sa pripoja aj obetaví vodcovia: Vodcovia prinášali ónyxové kamene a iné drahokamy. A výsledok? Všetci muži a ženy ochotného srdca prinášali dobrovoľné dary Hospodinovi na zhotovenie diela… Kde sa vzala tá veľká ochota ľudských sŕdc i rúk? Je odozvou na Božiu ochotu odpustiť ľudu a prijať na milosť hriešnikov. A v tom sa Boh dodnes nezmenil. Ako dobre!
Pane, odpusť nám, keď sme Ti zostali dlžní našu odozvu!
Každodenné zamyslenia sú prevzaté z publikácie DO ZEME ZASĽÚBENIA – úvahy na každý deň.
Ak by ste si chceli zakúpiť tlačenú knihu (10,- €) zamyslení, kontaktujte nás emailom.
