Článok patrí do série každodenných zamyslení nad knihou Exodus s názvom Do zeme zasľúbenia.
Keď prídeš do krajiny, ktorú ti dáva Hospodin, tvoj Boh, do vlastníctva, obsadíš ju a budeš v nej bývať, vezmi prvotiny zo všetkých plodín, ktoré poznáš zo zeme, ktorú ti dáva Hospodin, tvoj Boh, vlož ich do koša a choď na miesto, ktoré si vyvolí Hospodin, tvoj Boh, aby tam prebývalo jeho meno. Choď ku kňazovi, ktorý tam práve bude, a povedz mu: Dnes vyhlasujem pred Hospodinom, svojím Bohom, že som prišiel do krajiny, o ktorej Hospodin našim otcom pod prísahou sľúbil, že nám ju dá. Potom kňaz vezme kôš z tvojej ruky a položí ho pred oltár Hospodina, tvojho Boha.
Deuteronómium 26:1 – 4
Každý Izraelita mal pri príležitosti obetovania z prvotiny úrody nahlas povedať predpísané vyznanie: Choď ku kňazovi, ktorý tam práve bude, a povedz mu: Dnes vyhlasujem pred Hospodinom, svojím Bohom, že som prišiel do krajiny, o ktorej Hospodin našim otcom pod prísahou sľúbil, že nám ju dá. Týmto vyznaním si mal Boží ľud pripomínať Božiu vernosť. Čo Boh sľúbil Abrahámovi, Izákovi a Jákobovi, to splnil ich potomstvu. A kôš, naplnený plodmi zo zasľúbenej krajiny, bol viditeľným a hmatateľným dôkazom naplnenia sľubu. Čo Izraelita vyznával ústami, to kôš potvrdzoval ako nemý svedok Božej vernosti.
Ale čo je také mimoriadne na tom, že Boh splnil svoj sľub o zasľúbenej krajine? To, že Boh ho splnil napriek všetkým hrozbám, ktorými bol tento sľub vystavený. Veď bol opakovane ohrozovaný zo strany samotných nositeľov sľubu. Ich nevernosťou a zlyhaniami. Keď Abrahám pre hlad odišiel do Egypta, svoju ženu Sáru vydával za svoju sestru. Tá padla faraónovi do oka a tak ju vzal do svojho háremu. Keď sa zdalo, že Boží sľub je definitívne pochovaný Abrahámovým zlyhaním, Boh zasiahol, Sáru vyslobodil a obidvoch priviedol späť do Kanaána.
Boží sľub zeme bol opakovane ohrozovaný aj zo strany sveta. Najviac vtedy, keď Jákobovo potomstvo skončilo na štyristo rokov v egyptskom otroctve. Ale ani to neznamenalo koniec Božieho sľubu. Hospodin vyviedol Izrael z Egypta a priviedol ho do zeme zasľúbenia. Ako je možné, že Boží sľub sa aj po stáročiach naplnil? Len vďaka tomu, že Boh je Pánom dejín. On stráži svoje sľuby, ktoré sú nezničiteľné, lebo On je neporaziteľný. Boha neporazí ani hriech jeho ľudu, ani nepriateľstvo sveta, ani nenávisť a zloba moci temnosti. On bdie nad svojimi sľubmi a ochráni ich pred všetkými útokmi. A to až dovtedy, kým sa slávne nenaplnia. Ako to vyznával Izraelita: Dnes vyhlasujem pred Hospodinom, svojím Bohom, že som prišiel do krajiny, o ktorej Hospodin našim otcom pod prísahou sľúbil, že nám ju dá. A raz ju dá i nám. Tú zasľúbenú zem v nebesiach.
Pane, ďakujeme, že aj my sa môžeme oprieť o tvoju vernosť sľubom, ktoré si nám dal!
Každodenné zamyslenia sú prevzaté z publikácie DO ZEME ZASĽÚBENIA – úvahy na každý deň.
Ak by ste si chceli zakúpiť tlačenú knihu (10,- €) zamyslení, kontaktujte nás emailom.
