Článok patrí do série každodenných zamyslení z rôznych textov Starej i Novej zmluvy vydaných pod názvom Svetlo môjmu chodníku.
Keď jedli, vzal chlieb a dobrorečil, lámal ho a dával im so slovami: Vezmite, toto je moje telo! Potom vzal kalich, vzdal vďaku, dal im a všetci z neho pili. A povedal im: Toto je moja krv novej zmluvy, ktorá sa vylieva za mnohých. Amen, hovorím vám, že už nikdy nebudem piť z plodu viniča, a to až do toho dňa, keď ho budem piť nový v Božom kráľovstve.
Marek 14:22–25
Ježiš spolu s učeníkmi prišiel do hornej siene jesť veľkonočného baránka, ktorého učeníci pripravili. (v. 16) Ale počas večere Ježiš urobí niečo neslýchané. Stáročný židovský obrad jedenia baránka, tradičnú paschálnu večeru, zmení na večeru Pánovu. Slávnostná večera, ktorou si Židia pripomínali vykúpenie z egyptského otroctva, sa odteraz stane večerou, ktorou si kresťania budú pripomínať vykúpenie z duchovného otroctva, z moci hriechu. Veľkonočného baránka, ktorého pri tejto večeri jedli Židia, nahradí Boží Baránok, ktorého telo a krv budú odteraz kresťania symbolicky prijímať v chlebe a víne.
A tento Baránok o svojej krvi hovorí: …ktorá sa vylieva za mnohých. To je zmysel jeho smrti. Je to zástupná smrť, za nás, miesto nás. Zároveň Ježiš hovorí o svojej krvi ako o krvi novej zmluvy. Zmluvy sa spečaťovali krvou zvierat. Boh ešte v Starej zmluve zasľúbil, že s ľuďmi uzavrie novú zmluvu. V nej sa zaviazal, že im odpustí viny a na ich hriech nebude viac spomínať. (Jer 31:34) A Ježiš svojim učeníkom slávnostne oznámi, že táto sľúbená nová zmluva teraz vstúpi do platnosti. Že je to jeho krv, ktorá ju raz a navždy spečatí. Vďaka Ježišovej krvi, preliatej na kríži, Boží sľub o odpustení našich hriechov nadobudne platnosť.
Vždy, keď slávime Večeru Pánovu na pamiatku Ježišovej smrti, môžeme vedieť: On zomrel za mňa, aby som ja mohol žiť. Jeho krv bola preliata za mňa, aby aj mne bolo odpustené. Nová zmluva so svojím sľubom odpustenia platí aj pre mňa. Večera Pánova nám neudeľuje odpustenie, ale nás o ňom uisťuje. Že ako je istý chlieb, ktorý jeme, a víno, ktoré pijeme, rovnako isté je Božie odpustenie, ktoré nám je zasľúbené. Viditeľnými znameniami, chlebom a vínom, ktoré pri Večeri Pánovej prijímame, sa uisťujeme o neviditeľnej milosti, ktorú sme prijali. Pritom sa nepozeráme len dozadu, na kríž, ale aj dopredu, na príchod Božieho kráľovstva. Týmto radostným výhľadom končí Ježiš, keď hovorí: … už nikdy nebudem piť z plodu viniča, a to až do toho dňa, keď ho budem piť nový v Božom kráľovstve.
Pane, chválime Ťa za to, že si si nás zamiloval a vydal seba samého za nás!
