Článok patrí do série každodenných zamyslení nad knihou Exodus s názvom Do zeme zasľúbenia.
Nevyslovíš meno Hospodina, svojho Boha nadarmo, lebo Hospodin nenechá bez trestu toho, kto nadarmo vysloví meno Hospodina, svojho Boha!
Exodus 20:7
Nie je meno ako meno. O Božom mene platí, že je sväté. (Ž 111:9) To znamená, že patrí do úplne inej, oddelenej kategórie mien než ako sú mená ľudí. Lebo nositeľ tohto mena je svätý, oddelený od všetkého nesvätého. Preto aj spôsob, akým sa jeho meno používa, musí byť svätý. Nesmie byť spojený s ničím, čo je nesväté. Čo ho znesväcuje. Nesmie byť zneužité na nesväté účely. A práve tretím prikázaním Boh chráni svoje meno pred zneužitím.
Ako sa však Izrael, Boží ľud, dozvedel meno svojho Boha? Tak, že mu ho Boh zjavil. Mojžiš sa pri horiacom kre pýta: Keď prídem k Izraelitom a poviem im: Boh vašich otcov ma posiela k vám a oni sa ma spýtajú: Aké je jeho meno? Čo im poviem? Boh povedal Mojžišovi: Ja som, ktorý som; a dodal: Izraelitom povieš: Ja som ma poslal k vám (Ex 3:13-14). Ja som znamená, že On je stále prítomný Boh. Stále so svojím ľudom. To, čím je dnes, bude aj zajtra, lebo On sa nemení. On je a bude všetkým tým, čo jeho ľud bude potrebovať. A hebrejská skratka pre Božie meno Ja som, ktorý som je Jahve, prekladaná ako Hospodin. Toto je osobné, „krstné“ meno Boha. Svätý, všemocný Boh zjavil svoje meno svojmu ľudu. On si „potykal“ s otrokmi v Egypte a dovolil im oslovovať, vzývať a uctievať Ho jeho osobným menom. Táto úžasná výsada tvorí pozadie tretieho prikázania. Božie meno je veľký dar a ako s takým máme s ním zaobchádzať. Sväto a úctivo.
Preto z Božích úst zaznie varovanie: … lebo Hospodin nenechá bez trestu toho, kto nadarmo vysloví meno Hospodina, svojho Boha! Nenechal bez trestu ani muža, ktorý sa rúhal Božiemu menu a zlorečil (Lv 24:11). Znevážil Božie meno, potupil ho a bral ho na ľahkú váhu. A Hospodin povedal Mojžišovi: Každý, kto by zlorečil Hospodinovi, musí zomrieť (Lv 24:16). A tak sa aj stalo: … rúhača vyviedli z tábora a ukameňovali ho (Lv 24:23). Nebol to príliš prísny trest? V Božích očiach nie. Lebo Bohu viac záleží na úcte k jeho menu ako nám. Z tretieho prikázania tak vanie smrteľná vážnosť, ktorá obklopuje jeho meno. Lebo to nie je hocijaké meno. Je to Božie meno. Pritom meno a osoba boli neoddeliteľné. Vysloviť meno znamenalo dotknúť sa osoby, nositeľa mena. A dotknúť sa Boha je ako dotknúť sa vysokého napätia.
To, že môžeme vziať do úst Božie meno, je výsada. To, že nás Boh bude brať na zodpovednosť za to, ako sme používali jeho meno, je výstraha. Za výsadu ďakujme a na výstrahu nezabúdajme!
Pane, prosíme, naplň nás bázňou, keď berieme do úst tvoje meno!
Každodenné zamyslenia sú prevzaté z publikácie DO ZEME ZASĽÚBENIA – úvahy na každý deň.
Ak by ste si chceli zakúpiť tlačenú knihu (10,- €) zamyslení, kontaktujte nás emailom.
