Keď rozmýšľam nad problémami, ktorým čelia dnešní študenti, často sa vraciam k evanjeliu podľa Matúša. Ježiš sa v ňom učeníkov pýta jednu otázku: „Za koho pokladajú ľudia Syna človeka?“ (Mt 16:13). Odpovedajú množstvom vysvetlení, ktoré počuli: „Jedni za Jána Krstiteľa, druhí za Eliáša, iní za Jeremiáša alebo jedného z prorokov“ (v. 14). Potom, bez toho, aby akokoľvek zareagoval na to, čo hovoria ostatní, Ježiš pokračuje ďalšou otázkou: „A vy ma za koho pokladáte?“(v. 15).
Najzaujímavejšie na tomto momente je, aká zvláštna je prvá otázka, ktorú sa Ježiš pýta. Prečo chce, aby mu učeníci vymenovali falošné interpretácie, namiesto toho, aby iba vyznali to, čo je pravdou?
Ježiš zámerne učeníkom najprv pomohol definovať to, ako to vidí kultúra okolo nich. Chcel totiž, aby videli evanjelium v kontraste k príbehom, ktoré počuli. Počas rokov mojej služby v učeníctve dievčat v tínedžerskom veku, som sa naučila nasledovať tento príklad. Mládež potrebuje porozumieť, čo im príbehy ich generácie hovoria, aby mohli vidieť krásu Krista ešte lepšie.
Služba mladým v medziobdobí
Väčšina mládežníckych vedúcich si iba nedávno začala uvedomovať, aké špecifické nuansy a charakteristiky Generácie Z treba brať do úvahy pri práci s nimi. Mne samej to trvalo roky, kým som sa naučila používať ich jazyk, porozumieť ich pohľadu na svet okolo a kým som sa vysporiadala s nekonečne sa meniacim zoznamom ich potrieb v oblasti technológií. No ako každá generácia pred nimi, Generácia Z práve začala vstupovať do svojho obdobia dospelosti.
Starší členovia Generácie Z sú už nejakú tú dobu dvadsiatnici a Generácia Alfa, ktorá sa začala rodiť medzi rokmi 2010-12 práve nastupuje na druhý stupeň základnej školy. Na jeseň začnú byť prví členovia tejto generácie súčasťou našej práce s dorastom a mládežou. To znamená, že pracovníci s mládežou vstupujú do unikátneho obdobia výmeny generácií, ktoré zažívajú len každých 15-20 rokov.
Keď sa budeme spoločne zamýšľať nad učeníctvom v tomto období medzi dvomi generáciami, je veľmi dôležité, aby sme sa zamysleli nad kultúrnymi témami, ktoré tieto dve generácie formovali. Bude v nich aj veľa rozdielov, no tu sú tri kultúrne naratívy, ktoré mladí z Generácie Z a z Generácie Alfa zdieľajú.
1. Post-kresťanský svet
V roku 2017, opísal James Emery White Generáciu Z ako prvú skutočne post-kresťanskú generáciu Ameriky, generáciu, ktorá je vychovávaná „bez akejkoľvek spomienky na evanjelium“. Pracovníci s mládežou sa ešte donedávna mohli spoliehať na to, že študenti majú aspoň čiastočnú základnú vedomosť o Biblii, no to dnes už nie je pravda. Aj mladí, ktorí vyrastajú v oblastiach, kde je kultúrneho kresťanstva oveľa viac ako inde, vykazujú najnižší level biblickej gramotnosti v americkej histórii.
Nedávno som bola vonku s jednou študentkou a prechádzali sme okolo vývesnej tabule, ktorá patrila miestnej cirkvi. Bolo na nej napísané: „Ježiš na kríži zomrel za naše hriechy.“ Mladé dievča, s ktorým som bola, na to zareagovalo takto: „No tak to je teda dosť morbídne.“ Spýtala som sa jej niekoľko otázok a rýchlo som zistila, že tento krátky výrok v sebe niesol niekoľko kultúrnych predpokladov. Keď mladí počujú o Ježišovej smrti bez kontextu, zdá sa im to prinajlepšom mätúce, no ešte pravdepodobnejšie sa im to zdá úplne depresívne.
Aby mohli objaviť krásu a nádej evanjelia, mladí potrebujú vedieť, že sú hriešnikmi, že hriech za trest je smrť a že Ježiš žil bezhriešny život, ktorý by nedokázal žiť žiaden človek. Až vtedy dokážu vidieť to, že Ježiš zaplatil za ich hriechy ako dobrú správu! V post-kresťanskej generácii nemôžeme predpokladať, že ľudia budú mať akékoľvek vedomosti o Biblii a preto sú učeníctvo a pred-evanjelizačné rozhovory dôležitejšie ako boli kedykoľvek doteraz.
2. Digitálni domorodci
Mileniáli boli digitálnymi pioniermi. Generácia Z a Alfa sú digitálnymi domorodcami. Nikdy nepoznali svet, v ktorom neboli technológie ľahko prístupné. Dnešní mladí strávia v priemere deväť hodín denne pred obrazovkami. To znamená 63 hodín – čiže takmer tri celé dni – každý týždeň. Znamená to, že 16-ročná mládežníčka v Missouri (vidiecka oblasť, pozn.prekl.) má toho kultúrne spoločného oveľa viac s chlapcom v jej veku z Manhattenu, než so 60-nikom z jej lokálneho cirkevného zboru.
Digitálny svet, v ktorom študenti žijú, dokáže byť úplne oddelený od ich fyzického sveta. Pracovníci s mládežou možno vôbec nepoznajú referencie na kultúrne príbehy, ktoré dnes mladým ľuďom hovoria sociálne médiá a video hry. Preto je pre mladých veľmi ľahké myslieť si, že tieto dva svety nemajú nič spoločné.
To znamená, že pracovníci s mládežou musia rásť vo svojej schopnosti veci teologicky integrovať. Mali by sme naše ilustrácie a vyučovanie kontextualizovať – vo svetle kultúrnych artefaktov a tém (pozri Marek 4:1-20; Lukáš 18:9-14; 1. Korinťanom 15:33; Skutky 17:24-29). A na základe Kristovho modelu kladenia otázok, musíme pomôcť študentom porozumieť a rozanalyzovať kultúrne príbehy, ktorými sú kŕmení.
3. Zlí v čakaní
Generácie Z a Alfa sú definovaní zúfalou túžbou po okamžitom uspokojení. Od samooblsužných pokladníc v supermarketoch až po virtuálne čakacie zoznamy na vstup do reštaurácií, naša kultúra vyvinula obrovské množstvo energie na to, aby sa zbavila čakania. Nemusíme už čakať ani na správy. Predstava, že kultitovanie múdrosti si vyžaduje hľadanie, študovanie a učenie sa od starších je vecou minulosti. Jednoducho si to vygoogli.
Biblia však hovorí o čakaní úplne inak. Oddialená nádej je zaťažkávajúca skúška pre Boží ľud, ktorú pripravil Boh sám, pretože je veľmi potrebná pre naše učeníctvo. Ako pozveme večne sa ponáhľajúcu generáciu do príbehu, ktorý ich pozýva, aby bdeli a očakávali Kristov návrat?
Musíme ich naučiť žiť v realite „už a zároveň ešte nie“. Študenti z Generácie Z a Alfa potrebujú, aby sme ich povzbudzovali nielen v pohľade na budúce víťazstvá, ale aj na zasľúbenia, ktoré boli nádherným spôsobom naplnené v Kristovi a v jeho cirkvi. Musíme s nimi žialiť nad nespravodlivosťou vo svete a zároveň ich učiť o tom, ako Duch svätý prináša utíšenie uprostred smútku a ako Kristus jedného dňa spraví všetky veci novými.
Kultúra okolo nás sa bude hýbať sem a tam, no evanjelium sa nikdy nepohne. Pretože nesieme Kristovu správu o nádeji a spasení, môžeme do týchto vôd kultúry odvážne vkročiť spolu s našimi študentami. Môžeme sa bez strachu pýtať, čo tento svet hovorí, pretože vieme, že jeho príbehy nemôžu obstáť tvárou v tvár Petrovmu vyznaniu o Ježišovi: „Ty si Kristus, Syn živého Boha.“
Poznámka redaktora: Preložené z anglického jazyka. Zdroj: The Gospel Coalition
