Veď nemáš záľubu v obete a keby som priniesol spaľovanú obetu, nepáčila by sa ti. Skrúšený duch, to je obeta Bohu; skrúšeným a zdrveným srdcom nepohŕdaš, Bože… Potom si obľúbiš náležité obety, spaľované obety a celostné obety. Vtedy budú obetovať býčky na tvojom oltári.
Žalm 51:18-19, 21
Poznanie Boha a jeho milosti vedie Dávida k prosbe, aby Boh odpustil hriech, očistil hriešnika a obnovil spoločenstvo s Ním. Ale bude Dávid vypočutý? Čo môže urobiť zo svojej strany? Priniesť Bohu obeť? Ale sám hovorí: Veď nemáš záľubu v obete a keby som priniesol spaľovanú obetu, nepáčila by sa ti. A predsa môže niečo zo svojej strany urobiť. Môže činiť pokánie: Skrúšený duch, to je obeta Bohu; skrúšeným a zdrveným srdcom nepohŕdaš, Bože.
Ale vari pokánie stačí na odčinenie hriechu? Vari je pokánie kľúčom k Božiemu odpusteniu? Nie. Kľúčom je obeť. Lebo bez vyliatia krvi niet odpustenia (Heb 9:22). Dávid síce hovorí, že Boh nemá záľubu v obetiach, ale vzápätí hovorí o obetiach, v ktorých Boh záľubu má: Potom si obľúbiš náležité obety, spaľované obety a celostné obety.
My už vieme, čo Dávid vtedy ešte nevedel. My vieme o obeti, v ktorej Boh našiel záľubu. Je to obeť toho jediného spravodlivého nevinného Božieho Baránka. O Ňom Ján Krstiteľ povedal: Hľa, Baránok Boží, ktorý sníma hriech sveta (Jn 1:29). Riešenie hriechu môže prísť len z Božej strany. Prišlo v Ježišovi Kristovi a s Ním. V jeho obeti na kríži.
Áno, náš problém hriechu je väčší, než sme si mysleli. Ale Božie riešenie nášho hriechu je lepšie, než sme čakali. Niekto iný vzal na seba náš hriech a zaplatil za nás, miesto nás. Preto len na kríži môžeme vidieť Boha v plnosti jeho milosti a milosrdenstva. A len ten, kto s Dávidom spoznal seba a svoj hriech, môže spoznať Boha a jeho milosť. V našom hriechu môžeme zahliadnuť Boha v jeho milosti a prežiť to, čo prežil Dávid: Že kde je veľký hriech, je ešte väčšia milosť.
Pane, vzývame tvoje meno za tvoju obeť, pre ktorú nám bolo odpustené!
